No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Blaha Lujza: Soboťania okolo nej už určite prešli. Viete, kto to je?

blaha-lujza3Väčšine Slovákov je jej meno neznáme. Ale prečo by práve Soboťania o nej mohli niečo tušiť? Po Hlavnom námestí sa prešiel už asi každý obyvateľ Rimavskej Soboty minimálne raz. A Lujza Blaha je jeho stálou súčasťou už od roku 1934. Jej bronzová busta stojí hneď vedľa rímsko-katolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa, kde bola aj samotná Lujza pokrstená. Busta pripomína kedysi slávnu herečku nazývanú aj „slávik národa“.

Narodila sa v roku 1850 v Rimavskej Sobote na už zaniknutej Ulici Tompu. Táto ulica bola rovnobežná s Ulicou Povstania, za budovou staršej pošty. Jej rodičov, potulných hercov a spevákov, do mesta priviedla náhoda. Skupina potulných hercov, ku ktorým patrili, sa práve dostala z Lučenca do Rimavskej Soboty, keď na svet prišla budúca hviezda divadelných dosiek Lujza Ludovica Reindl. Spolok potulných divadelníkov však v meste dlho neostal a vydal sa na ďalšie cesty.

Divadlo sa jej do srdca dostávalo už od malička. Prvýkrát stála na javisku už ako päťročná. Spolu s rodičmi kvôli ich vystúpeniam cestovala po celej Rakúsko-Uhorskej monarchii. Po nečakanej smrti jej otca Sándora Reindla priamo na javisku, sa Lujzina matka Alojzia dé Ponty vydala za scénického výtvarníka. Neskôr si Lujza, ktorú herci prezývali aj „cukorbaba“, čiže „sladká bábika“, zmenila meno na Lujzu Kölesi, podľa priezviska jej nevlastného otca.

Blaha-LujzaV roku 1858 sa stala žiačkou kláštornej školy v Győri. Tam ako osemročná vystupovala v detských rolách pod menom Lujzika Kölesi. Avšak zlom, keď prvýkrát vystúpila so svojou vážnejšou rolou, nastal v deň jej štrnástych narodenín v roku 1864. Vtedy sa táto mladá slečna dostala opäť do rodnej Rimavskej Soboty a zožala úspech po jej vystúpení vo veľkej dvorane v bývalom Husárskom hostinci. Dnes by sme túto budovu hľadali márne. Kedysi stála na dnešnom Tompovom námestí na mieste Obvodného úradu. Lujzina slávna kariéra sa začala rozbiehať.

V tom istom roku začala mladá Lujza účinkovať na vážnejšej scéne v budínskom Ľudovom divadle. Po úpadku tohto divadla sa dostala do Subotice v dnešnom Srbsku do skupiny Károlya Siposa. Tu sa spoznala so svojim budúcim manželom. Bol ním dirigent súboru Johann- Ján Blaha. Vzťahu pätnásťročnej Lujzy a tridsaťsedemročného Jána stála v ceste komunikačná bariéra. Ján nevedel po maďarsky, čo bol jediný jazyk, ktorý jeho milovaná ovládala. Spájal ich však jazyk hudby, ktorému obaja umelci rozumeli. A tak sa v roku 1865 zosobášili a umelkyňa získala meno Lujza Blaha.

Svojmu manželovi môže Lujza vďačiť za to, že sa z nej postupne stávala slávna žena. On jej totiž pomáhal v jej umeleckej kariére napredovať, dirigentsky ju viedol. Rok 1866 bol pre ňu významný. Angažovali ju do Debrecínskeho mestského divadla (Debreceni Városi Színház). Svojím bezhraničným šarmom a talentom okúzlila obecenstvo a dostala sa do povedomia národa ako výnimočná herečka. Ďalší významný zlom v Lujzinom živote nastal vtedy, keď ju ako dvadsaťjedenročnú angažovali v Národnom divadle v Budapešti.

Onedlho zomrel Lujzin prvý manžel Ján Blaha a ona sa znovu vydala, tentokrát za zemepána Sándora Soidesa, no ich manželstvo vydržalo len štyri roky. Ďalší manželský sľub zložila s barónom Ödönom Splényim, ale meno si opäť ponechala po svojej prvej láske. Postupom času sa z Lujzy stával klenot Pešti, jej predstavenia dokázali zaplniť hľadisko. Hovorievalo sa o nej, že „ ju každý miluje, a aj ona miluje každého“. Svoje najväčšie úspechy dosiahla primadona vďaka stvárneniam ľudových postáv, no aj iné úlohy zvládala so šarmom a s ľahkosťou. V roku 1875 sa „slávik národa“ vrátil do znovuotvoreného Ľudového divadla, v ktorom Lujza pôsobila do roku 1903, kedy dala opäť prednosť Národnému divadlu v Pešti.

Blaha LujzaNáročným bol pre herečku a speváčku rok 1886. V tomto roku na Vianoce umrela matka Lujzy Blaha. Po ťažkej rodinnej záležitosti Lujza potrebovala pomoc lekárov. V roku 1887 náhle ochorela. Liečil ju známy budapeštiansky univerzitný profesor. Míľnikom v živote Lujzy Blaha sa stal aj rok 1910. Vtedy sa ako šesťdesiatročná utiahla z divadelných dosiek do súkromia.
A ako sa dostala k prezývke „slávik národa“? Stalo sa to na jar v roku 1883, keď jeden mesiac hosťovala v Národnom divadle vo Viedni (Theater an der Wien). Úspech jej vtedy zaručila hra Červená peňaženka (Piros bugyalláris). Podľa dobových informácií si počas jednej hry vyslúžila od divákov neutíchajúci potlesk. Nie však za predvedenie svojej roly, ako by od herečky každý očakával. Počas tohto vystúpenia Lujza odvážne žiadala cisára Františka Jozefa o milosrdenstvo pre trinástich maďarských husárov slúžiacich v Galícii (Haliči), nad ktorými padol rozsudok smrti. Vtedy od vtedajších viedenských novín dostala prívlastok „slávik národa“.

Budapešť, osemnásty január 1926- Lujza Blaha odišla do divadelného neba. Rodáčka z Rimavskej Soboty je pochovaná na známom budapeštianskom cintoríne (Kerepesi ternető) hneď pri vstupnej bráne. Slávna, obľúbená, talentovaná- taká bola rodáčka z Rimavskej Soboty Lujza Blaha.
Nie len tieto, ale aj mnohé iné informácie o zaujímavých osobnostiach mesta Rimavská Sobota, sa nachádzajú v Zborníkoch Gemersko-malohontského múzea GEMER-MALOHONT.

Zdroj: Rimava.sk (Michaela Baboľová)


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross