Menu
Písal sa rok 1880 a v Rimavskej Sobote žil obchodník Birstingel, ktorý mal zriedkavou krásou obdarenú dcéru Hermínu. Bola ešte mladá a slobodná, a veru keď sa objavila v uliciach mesta, tak ešte aj ženatí a vážení muži dostali očný tik a kradmo zaškúlili za ňou.
V tom roku niekedy počas leta sa zúčastnila v meste tanečnej zábavy a pri jednom z tancov si udrela priehlavok na nohe. Nevenovala tomu príliš veľkú pozornosť, bola mladá a vedela, že bolesť bude musieť pominúť. Mýlila sa, noha ju naďalej bolela a tá bolesť sa stupňovala. Priehlavok jej opuchol, očervenel a tiež modral.
Článok pokračuje pod reklamou
Lekári ju v Rimavskej Sobote liečili, ale liečba neprinášala kladné výsledky a Hermínu noha bolela čím ďalej tým viac. Z postele už prakticky nevstávala a tak sa jej otec rozhodol konať. Z Budapešti zabezpečil svojej dcére lekára, ktorý sa dostavil do Rimavskej Soboty. Hermínu dôkladne vyšetril a jeho diagnóza spôsobila v celej rodine zdesenie. Vyhlásil totiž, že pacientke treba urýchlene amputovať nohu v priehlavku a je to jediný spôsob, ako sa jej dá zachrániť život.
Pán Birstingel bol dobre situovaným obchodníkom a odmietol sa zmieriť s touto diagnózou. Svoju dcéru zobral so sebou do Budapešti a vyhľadal Dr. Jozefa Lumnicera, ktorý bol uznávaným lekárom. Ten prehliadol Hermínu a potvrdil zdrvujúcu diagnózu. Ani po tomto sa Birstingel nevzdal a svoju dcéru previezol do Viedne za profesorom Dr. Teodorom Billrothom. Zmienený profesor bol úplnou špičkou vtedajšej chirurgie a žiaľ potvrdil stanoviská predchádzajúcich lekárov. Nohu bolo nevyhnutné amputovať a doložil, že pokiaľ sa bude príliš otáľať, tak nepomôže už ani tento zákrok, lebo zápal sa rozširoval ďalej a malo byť len otázkou času, kedy otrava krvi zasiahne srdce pacientky.
Koncom roku 1880 došlo k chirurgickému zákroku a osobne ho realizoval sám profesor Billroth a k asistencii si prizval talentovaného lekára vojvodu Karola Teodora Bavorského (9. 8. 1839 – 30. 11. 1909). Vojvoda bol zaujímavou persónou, išlo o mladšieho brata cisárovnej Sissi. Mladší od nej bol len o dva roky. Tak ako to bolo v šľachtických kruhoch zvykom, aj on musel podstúpiť armádny výcvik. Začínal ako radový vojak a končil ako kapitán jazdy. Velil prvej eskadre prvého pluku ľahkej kavalérie. V roku 1860 mu cisár František Jozef I. udelil rád zlatého rúna. Po účasti vo vojne o Taliansko sa vzdal armádnej kariéry. V roku 1865 sa oženil so saskou princeznou Žofiou. Ešte v tom roku sa im narodila dcéra Amélia, ale Žofia od pôrodu, ktorý bol ťažký, chorľavela a na jar roku 1867 zomrela. Vojvoda len trpko prizeral na nemohúcnosť lekárov, ktorí nedokázali pomôcť jeho manželke a tak sa rozhodol, že sa on sám stane lekárom.
Jeho rodina sa postavila proti tomu. Dovtedy žiaden vyššie postavený šľachtic nevykonával povolanie mešťana a ani neštudoval na takej vysokej škole. Na prekvapenie všetkých, jeho rozhodnutie schválil švagor vojvodu, samotný cisár František Jozef I. Bolo teda rozhodnuté, na škole vojvoda čelil šikanovaniu, lebo sa všetci domnievali, že ide len o šľachtický výstrelok. Svojím zanietením o štúdium presvedčil svoje okolie, že to myslí smrteľne vážne. Ako úplne prvý príslušník rodiny Wittelsbach získal akademický titul. Liečil príslušníkov šľachty, ale aj úplne bezmajetných pacientov a napokon sa vyprofiloval na špičkového očného lekára v monarchii.
Článok pokračuje pod reklamou
Amputácia priehlavku Hermíny Birstingel dopadla úspešne a pacientka nedostala ani ranovú horúčku. Počas hospitalizácie jej každodenné preväzy robil samotný vojvoda. Hermínu mala vo Viedni v nemocnici navštíviť a informovať sa na jej zdravotný stav aj sestra vojvodu, cisárovná Sissi. Bola to veľká pocta, pre krásnu slečnu s nešťastným osudom z Rimavskej Soboty.
Niekedy v mesiaci február v roku 1881 bola Hermína Birstingel prepustená z nemocnice do domáceho liečenia. Pri odchode jej vojvoda sľúbil, že počas leta sa určite uvidia v Rimavskej Sobote. Brala sa jej miera na vyhotovenie protézy a tú jej chcel on sám na nohu založiť. Zároveň sa mal poďakovať, že sa počas jej pobytu v nemocnici pri nej precvičil v maďarčine.
Či skutočne bol vojvoda v Rimavskej Sobote, sa nepodarilo zistiť a neznámy zostáva aj ďalší osud krásnej Hermíny Birstingel.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 9. 1. 1881
Magyar Polgár zo dňa 20. 2. 1881
Ellenőr zo dňa 17. 2. 1881
Fővárosi Lapok zo dňa 17. 2. 1881
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
