Menu
Na začiatku 19. storočia nebolo údajne v celej Gemersko-malohontskej župe strašnejšieho okresu ako toho Širkovského. Veľké množstvo vrchov a hustých lesov poskytovalo dostatočnú ochranu rôznym pochybným živlom, ktorí tu mali vybudované skrýše na odľahlých miestach.
Práve tam sa skrývali aj utečenci z okolitých žúp, a to Novohradskej, Boršodskej a Hevešskej, ktorí sa tam previnili voči zákonu. Počas dosť dlhého obdobia neprešiel týmto územím skoro žiaden pocestný, či už pešo alebo na koni tak, aby ho neolúpili.
Článok pokračuje pod reklamou
V Hodejove vo svojom kaštieli, ktorý postavil pod úbočím na odľahlom mieste, býval Jozef Kubínyi. Býval tam v tom čase na polosamote s manželkou Kristínou rod. Szerdahelyi a v manželstve sa im narodili dve dcéry Otília a Ludovika.
Tesne po narodení Ludoviky v roku 1803 vo veku 24 rokov Kristína zomiera. Jozef zostal vdovcom a vychovával dcéry sám, síce k dispozícii mal početné služobníctvo vrátane domácej či kuchára. V tom búrlivom nepokojnom období bol vymenovaný za hlavného slúžneho sudcu v Širkovskom okrese, vzdelanie na to mal. O tejto jeho práci sa nevie vôbec nič, ale isté bolo, že si získal nepriateľov a mračná nad jeho hlavou sa začali sťahovať.
8. 12. 1813 sa do Hodejova začali trúsiť divní ľudia v podvečerných hodinách. Zraz mali na začiatku dediny a keď už boli ôsmi, tak prepadli krajný dom, kde bývala chudobná rodina Talpašovcov. Domácich prinútili dať im v tej zime prístrešie a taktiež im museli navariť večeru, ktorú zapili vínom. Potom, ako sa výdatne najedli a oddýchli si, vyšli von na dvor, kde spriadali vražedný plán.
Na dvore pri chlievoch spal malý desaťročný pastierik, ktorý sa prebudil na hurhaj a uvidel, ako si vonku stojace osoby vymieňajú odev a na hlavy si zakladajú širáky, kde boli prišité falošné vlasy. Tváre dvoch z nich sa mu vryli do pamäti a vypočul si aj podrobnosti ich ďalšieho postupu.
Približne v čase o 23.00 hod., sa už nachádzala celá spoločnosť pri kaštieli Jozefa Kubínyiho. Na dvore kaštieľa ich už nemalo byť osem, ale ich počet sa mal rozšíriť na trinásť osôb. V záhrade vytvorili kruh a ich veliteľ stojaci v jeho strede zdvihol ruku a s vystretými tromi prstami predniesol prísahu, ktorú opakovali všetci za ním: „Prísahám na žijúceho Boha, že kto o tomto prípade prerečie alebo teraz svoje miesto opustí, tak toho aj o 20 rokov zabijeme a podrežeme“.
Ozbrojení boli dlhými aj krátkymi puškami, valaškami, budzogáňmi a sekerami. Siedmi z nich sa odčlenili a odišli do blízkej hospodárskej stavby, skadiaľ za vlasy vytiahli von dvoch tam spiacich robotníkov, ktorí mali na starosti mlatbu. Medzitým zvyšok tlupy úplne obkľúčil celý kaštieľ. Tých dvoch nešťastníkov neustále ich ťahajúc za vlasy dovliekli pred dvere do kuchyne (zadný vchod do kaštieľa) a tam zabúchali na dvere so slovami: „Pán kuchár, otvorte dvere, zlodejov sme chytili v sýpke“. Nič netušiaci kuchár dvere otvoril, napokon kaštieľ disponoval priestrannou zamrežovanou pivnicou, ktorá sa údajne používala ako dočasné väzenie.
Po otvorení dverí vtlačili dvoch robotníkov dovnútra do pitvora a kuchár zapálil sviečku, svoj omyl si uvedomil okamžite. Po kuchárovi chceli, aby im označil izbu, kde nájdu hlavného slúžneho sudcu. Kuchár bol buď verným služobníkom, alebo bol statočným človekom, neprezradil izbu, kde spal jeho pán, ale nasmeroval ich do izby šafára, možno dúfajúc, že ten začuje celý hluk a niečo podnikne.
Šafár však tvrdo spal a tlupa ho prekvapila v posteli. Pridúšajúc ho vankúšmi mu povedali, že ak sa pohne, tak ho na mieste rozštvrtia. Pod nátlakom im poskytol informáciu, že k pánovi sa odtiaľto dostanú len cez kuchyňu. Jeden z tlupy medzitým túto cestu našiel, lenže to sa už na celý hurhaj zobudil aj Jozef Kubínyi.
Článok pokračuje pod reklamou
Vyšiel von z izby a prechádzal do kuchyne. Do cesty sa mu postavil jeden z bandy. Jozef Kubínyi bol neozbrojený ale pravdepodobne silný chlap, lebo banditu chytil a hodil o zem. Ozval sa jeho zúfalý výkrik a celá tlupa sa ponáhľala svojmu druhovi na pomoc.
V ceste sa im objavil najskôr kuchár a možno preto, že im predtým poskytol falošnú informáciu, tak mu valaškou zaťali do hlavy. Kuchár šiel v kaluži krvi okamžite k zemi. Pred nimi sa objavil sám hlavný slúžny sudca. Zaútočili na neho valaškami a sekerami, mal ich prosiť, aby ho nechali, ponúkajúc im majetok.
