A ktovie, že kde všade, čo všetko automobil na ceste spôsobil. Každý deň pribúdali nové sťažnosti, ktoré zatiaľ boli úplne zbytočné. Vie sa, že jestvuje paragraf, ktorý zakazuje rýchlu jazdu v obciach. Je to však len na papieri, aby sa upokojili obyčajní ľudia. Páni preháňajúci sa v autách, to vôbec nerešpektujú.
Keď takto postihnutý dedinčan úspešne zastaví svoje zdivené kone a spamätá sa z úľaku, tak moderná gilotína už pustoší v ďalšom chotári. Dňa 6. augusta 1906 šiel evanjelický farár z Rimavskej Bane na bričke do Tisovca. V jeho spoločnosti boli ďalší dvaja farári, ktorí išli na druhej bričke. Nad Hnúšťou im z jednej bričky vypadol čap, ktorým bolo prichytené koleso na oske.
Článok pokračuje pod reklamou
Zastali teda a páni farári išli na cestu pohľadať čap, kým jeden kočiš zostal pri bričkách a držal kone za popruhy. Oproti nim na ceste od Tisovca prichádzal automobil a jeho šofér spúšťal klaksón. Kočiš aj keď bol mohutným chlapom s vypätím všetkých síl držal vzpínajúce sa kone. Auto troška pribrzdilo a keď bolo už len na pár krokov od koní, tak bez akéhokoľvek dôvodu a bezohľadne sa opäť ozval prenikavý zvuk klaksónu.
Kone sa ešte viac vydesili a odskočili bokom a kočiš už nemal silu ich zadržať. Kone sa s bričkou rozbehli na svah, kde sa brička trikrát prevrátila a úplne rozlámala. Pár koní zbavený záťaže sa divým cvalom rozbehol smerom na Hnúšťu. Auto ani po tomto nezastalo a dalo sa prenasledovať zdivené kone. Keď kone dorazili na miesto, kde farári hľadali vypadnutý čap, tam sa už zbehli aj ľudia, ktorí pracovali na poli.
Spoločným úsilím, sa im zdivené zvieratá podarilo zastaviť. Pomaly sa tam približovalo auto a vodič neprejavoval záujem zastaviť. Trasúce zvieratá sa opäť začali vzpínať. Kočiš držiac ich na pokraji síl zakričal na vodiča auta, aby zastavil. Cestujúci v aute sa rozčúlene postavili a hroziac gestikulovali, pričom jeden z nich siahol do kabáta.
Kočiš sa zľakol, predpokladal, že sa tomu pánovi objaví v rukách zbraň, pustil kone a tie sa znovu dali do splašeného behu. Posádka auta dosiahla svoj cieľ, úbohého človeka vystrašili. Veď napokon je tu začiatok 20. storočia a človek, ktorý má automobil si môže všetko dovoliť. Chudobný človek si bude musieť zaobstarať nový voz a možno aj kone. Veď za tú krátku chvíľu si nemohol zapamätať číslo auta a ani ľudí čo v ňom sedeli.
Článok pokračuje pod reklamou
Dá sa však hovoriť aj o šťastí, lebo pokiaľ by nebol býval vypadol čap z kolesa, tak v trikrát prevrátenej a rozlámanej bričke, by boli bývali sedeli ľudia. Následky takejto udalosti by boli fatálne.
Pokiaľ sa v krátkej dobe neprijmú patričné zákony, tak bude musieť úradovať obyčajný ľud vo svojom vlastnom záujme. Potom snáď prejde chuť pánom automobilistom na takéto konania.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 12. 8. 1906
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
