Menu
Tematika je náväzná na predchádzajúce články uvedené na „Rimave.sk“ v rubrike „zdravie“. Z týchto zápalov si povieme zase len o tých, ktoré sú najčastejšie, ktoré sú najzávažnejšiea zároveň zodpovedajú ústrednej niti našej tematiky vo vzťahu k príznakom kašľa a dychavice. Medzi tieto sme zaradili chronický zápal priedušiek, bronchiálnu astmu a tuberkulózu pľúc (s poslednými dvoma sa budeme zaoberať v samostatných článkoch).
Chronický zápal priedušiek: /bronchitis chronica/ lokalizácia zápalu je prakticky taká istá ako pri akútnom zápale priedušiek až na to, že súbežný zápal horných dýchacích ciest je v pozadí klinických príznakov. Hneď na úvod je nutné povedať, že vo vedomí širokej verejnosti tento názov žiaľ nevyvoláva pocit závažnosti tohoto ochorenia, hoci má bez liečenia nedozerné následky a na dôvažok treba konštatovať, že už existujúce ochorenie sa nedá úplne vyliečiť, dá sa len utlmiť a spomaliť progresívny vývoj podmienený vekom. Z toho vyplýva poučenie, že prvoradou zložkou liečby je zabrániť vzniku tohoto ochorenia. Preto si povedzme, kedy začneme hovoriť už o chronicite bronchitídy. Chronicita znamená, že ide o zdĺhavé, dlhodobé ochorenie. Takéto ochorenie samozrejme nevzniká z jedného dňa na druhý, ale je dôsledkom dlhodobe sa opakujúceho, alebo trvalého pôsobenia dráždivých faktorov iritujúcich sliznicu priedušiek. Jeden z viacerých príčin môže byť častý a nedostatočne preliečený akútny zápal dýchacích ciest v detskom ale aj v dospelom veku, ktorý nakoniec vyústi do chronického zápalu. Druhou najčastejšou príčinou vzniku chronického zápalu priedušiek je fajčenie !!! Cigaretový dym okrem nikotínu obsahuje také množstvo rôznych škodlivých dechtových látok, že podľa empirických prieskumov u každého fajčiara, či sa mu to páči, alebo nie, po vyfajčení asi 200 tisíc cigariet vzniká viac alebo menej klinicky manifestná chronická bronchitída. Až u 90 % chronických bronchitíd je v anamnéze fajčiarstvo. Pre zjednodušenie rozboru si rozdelíme tento zápal na jednoduchý a obštrukčný.
a/ Jednoduchý chronický zápal priedušiek : / bronchitis chronica simplex / označujeme ho tak preto, že ide vlastne o počiatočnú fázu chronického zápalu, charakterizovaného vo väčšine prípadov len ranným kašľom s vykašliavaním hlienového spúta ešte bez prítomnosti príznakov dychavice resp. bez dychavice, ktorú by chorý už výraznejšie vnímal, ale prístrojovým meraním /spirometer / sa už dá zistiť. V tomto štádiu je aj liečba najefektnejšia a choroba sa dá zastaviť a stabilizovať s minimálnymi obtiažami. Kým akútny zápal priedušiek sa diagnostikuje posluchom – fonendoskopom, zatiaľ v tomto prípade chronicita sa posudzuje v prvom rade na základe dotazovaných pravdivých údajov získaných od chorého o svojich obtiažiach a len následne sa potvrdzuje prístrojovými a laboratórnymi doplnkovými vyšetreniami. Za chronickú bronchitídu sa považuje ochorenie, pri ktorom sa udávané anamnestické údaje datujú minimálne 2 roky a kašeľ pretrváva minimálna 3 mesiace v jednom aj druhom roku.
Z toho vyplýva, že nie je správne predčasne z jednorázového vyšetrenia akútnej bronchitídy bez podrobnej anamnézy prenáhlene usudzovať hneď na chronickú bronchitídu. Na druhej strane treba konštatovať, že pacient s chronickou bronchitídou je o mnoho náchylnejší na obnovovanie sa akútnych prejavov chronickej bronchitídy / akútna exacerbácia chronickej bronchitídy /s doprovodnými klinickými príznakmi ako u akútnej bronchitíde, a tak je niekedy ťažko určiť hranicu medzi akútnosťou a chronicitou.
b/ Chronický obštrukčný zápal priedušiek: /bronchitis chronica obstructíva/, ochorenie je v súčasnosti väčšinou zaradené do komplexu ochorení, ktoré sa označuje názvom: chronická obštrukčná choroba pľúc / CHOCHP /, nakoľko obštrukčná bronchitída je väčšinou súčasťou aj súbežných iných ochorení pľúc, srdca, ciev, pohrudnice a pod. ktoré sa taktiež podieľajú na vzniku obštrukčných príznakov. Pre toto štádium ochorenia je charakteristická obštrukcia bronchov. To znamená, že dôsledku dlhodobého zápalu dochádza k takému zdureniu sliznice priedušiek, že priesvit prieduškových trubíc /lúmen/ sa podstatne zúži, čo znamená sťaženie prúdenia vzduchu do pľúc a hlavne z pľúc, a preto sa k príznaku kašľa pripája aj výrazná výdychová dychavica. Ochorenie sa už dá diagnostikovať aj posluchovo, lebo dychové zvuky sú premiešané piskotmi, vrzotami, rachotami a hlavne predĺženým výdychom. Kašeľ je produktívny s ranným ale aj celodenným vykašliavaním hlienovitého alebo hnisavého spúta. Dychavičnosť je z počiatku námahová a neadekvátna stupňu fyzickej námahe, pozdejšie sa stupňuje aj s kľudovou dušnosťou a nakoniec je dychavica hlavným záťažovým príznakom pre chorého. Tieto príznaky neznesitelne strpčujú život chorého a liečebne sa dajú len čiastočne zmierniť. Ak sa k tomu pridruží ešte aj iné ochorenie, tak sa obtiaže môžu navzájom potencovať a zväčšiť, napr. vysoký krvný tlak, ktorý je taktiež veľmi častý v populácii, sa môže ľahko stretnúť s chronickou bronchitídou u toho istého pacienta a tak príznaky kašľa a dychavičnosti sa môžu zdvojnásobiť. Neliečená chronická bronchitída takmer zákonite vyústi do ďalších vážnych komplikácií, z ktorých spomeniem na prvom mieste rozdutie pľúc /emfyzém/. Priedušky sú zakončené v pľúcach malými vzdušnými mechúrikmi, ktoré majú podobu hroznového strapca na konci priedušinky.
Dôsledku zápalu, nedostatku kyslíka, kašľa a vzdušného pretlaku sa medzimechúrikové prepážky trhajú a vytvorí sa miesto nich síce väčšia vzduchová bublina, ale s menšou dýchacou plochou a s menším počtom krvných kapilár. Dychavičnosť sa preto stúpajúcim radom zhoršuje. Druhá závažná komplikácia je spôsobená nedostatočným zásobením orgánov kyslíkom a to v prvom rade srdcového svalu , ktorý sa bráni tomu tým, že zväčšuje svoju svalovinu, čo ešte ďalej zhoršuje jeho nedokrvenie / ischémiu/.Takéto srdce sa označuje ako pľúcne srdce / cor pulmonále /. Do tretice, najzávažnejším následkom je riziko vzniku srdcového infarktu a pľúcnej rakoviny./
Opakovane treba zdôrazňovať, že takéto ochorenie sa už nedá úplne vyliečiť, len zmierniť jeho klinické príznaky a spomaliť jeho zhoršovanie, respektíve stabilizovať stav. Z týchto dôvodov, ale aj pre hrozbu závažných komplikácií treba ochorenie považovať za závažné a to tým viac, že za vznik tohoto ochorenia je v prevažnej väčšine zodpovedný sám pacient. V súčasnej dobe, pri predpokladu optimálnej liečby akútnych zápalov dýchacích ciest u detí a dospelých sa dá jednoznačne povedať, že prevažná väčšina chronických bronchitíd a to viac ako 90 % vzniká ako následok fajčenia a pasívneho vdychovania cigaretového dymu. Základom akejkoľvek liečby je teda bez pardónu absolútny zákaz fajčenia. Nestačí zredukovať fajčenie na príklad z 20 cigariet na 5 cigariet denne, ani tzv. postupné znížovanie počtu vyfajčených cigariet denne. Abstinencia musí byť okamžitá a absolútne dôsledná. Ak sa nedodrží táto principiálna podmienka, tak každá liečba je neúčinná. Konkrétne informácie poskytne ošetrujúci alebo pľúcny lekár.
MUDr. Július Bugár
autor je pľúcny lekár
/ Nasledujúci článok“ Priedušková astma /
