Menu
Telá obetí spočívajú v cintorínoch okolo železničných staníc v našom okrese ako aj na cintoríne v Rimavskej Sobote, kde len prvý deň po incidente zomrelo v nemocnici deväť ľudí. Musíme sa však vrátiť na úvod, kde sa začala písať celá táto tragická udalosť.
Železničná stanica v Bánréve (Maďarsko) bola dôležitým dopravným uzlom. Na jeseň roku 1944 sa jej dôležitosť ešte zvyšovala, križovali sa tam vojenské transporty, ktoré prevážali vojská na front a späť sa vracali vlaky s ranenými vojakmi.
Článok pokračuje pod reklamou
Stanica bola preplnená vojakmi. 14. 11. 1944 prišla vlaková súprava, v ktorej sa nachádzala cisterna. V tých chaotických časoch sa vozne nestrážili, napokon sa zdalo, že to nebude ani potrebné, lebo na stanici a v jej okolí boli vo veľkom počte vojaci. Na cisterne boli z oboch strán napísané výstražné nápisy s upozornením na jed a vyobrazenia umrlčej lebky aj s prekríženými hnátmi. Nachádzal sa v nej metanol (drevný lieh).
Bola to dôležitá komodita pre vojnovú mašinériu, pri nedostatku pohonných hmôt sa používal ako jeho náhrada a taktiež sa pridával do nemeckých stíhačiek Bf – 109 na chvíľkové zvýšenie výkonnosti motorov.
Dnes sa už nezistí, ako sa to celé stalo. Možno zle utesnený záver na cisterne prilákal omamnou vôňou alkoholu niektorého zo železničiarov alebo vojakov. Nabrala sa prvá poľná fľaška a alkohol chutil skvele. Zvesť sa rýchlo šírila, plnili sa ním všetky dostupné prázdne nádoby. Vlak sa potom pohol na cestu a vstúpil k nám do terajšieho okresu.
Kvôli vojnovým udalostiam stál na viacerých staniciach. Správa o ľahko dostupnom alkohole išla do éteru a ľudia si z neho naberali. Boli to ťažké časy a kus sa napiť a zabudnúť na blížiaci sa front, bolo lákavou príležitosťou. Nuž úrady podcenili mentalitu našich predkov a znak smrtky na vagóne nebol dostatočnou ochranou pre metanol. Keď úrady zaznamenali nárast otráv v Bánréve a urýchlene, ale už neskoro dali zastaviť súpravu s cisternou v Ožďanoch, tak tam už veľa toho metanolu v nej neločkalo.
Článok pokračuje pod reklamou
Následky boli fatálne a pri vojakoch sa dajú čiastočne rekonštruovať. Z vojenských transportov sa na staniciach vykladali mŕtvoly vojakov, ktorí zomreli oslepení a v krutých bolestiach na následky otravy metanolom. Obrovským problémom sa stala skutočnosť, že okoloidúce sanitárne vlaky odmietali poskytnúť pomoc, nemali lieky a nechceli si pokaziť štatistiky úmrtiami otrávených vojakov.
V súvislosti s naším okresom sa dá napísať, že na stanici v Číži bol z vojenských transportov vyložený jeden mŕtvy vojak, na stanici v Rimavskej Seči dvaja mŕtvi vojaci, no a v Jesenskom to už bolo 29 mŕtvych vojakov. Vojaci boli pochovaní na uvedených miestach a zachoval sa aj ich menoslov.
Nie je známy počet civilných obetí, a tak zostávajú len neúplné údaje, že do nemocnice v Rimavskej Sobote sa následkom otravy dostalo viac ako 200 ľudí a otrave hneď podľahlo deväť osôb, ich počet však bude pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Zdroje:
Gömör zo dňa 26. 11. 1944
Dunántúl zo dňa 23. 11. 1944
Magyarság zo dňa 22. 11. 1944
Rónaföldi Zoltán – Adalékok Bánréve történetéhez, 1944. november 14.
Autor:
Vladimír Gondáš
