Menu
KROKAVA – Neveľká dedinka na severe Rimavskosobotského okresu má síce len zhruba tri desiatky obyvateľov, ale o to väčší potenciál v oblasti cestovného ruchu a agroturistiky. Ideálnou na jej návštevu sú aktuálne slnečné jarné dni.
Na Krokavu vedie odbočka z cesty II/526, vedúcej z Hnúšte do Jelšavy a Revúcej. Z našej poslednej návštevy v roku 2012 sme si pamätali, že táto bočná komunikácia nebola v príliš dobrom stave, takže sme sa psychicky vopred pripravili, že auto si na výtlkoch trochu „poplače“. O to väčšie bolo naše prekvapenie, že do dediny, kde líšky dávajú dobrú noc, vedie cesta ako namaľovaná.
„Bola naozaj v dezolátnom stave. Za jej rekonštrukciu som sa osobne doporučeným listom poďakoval všetkým poslancom Banskobystrického kraja, keď to schválili. Aj vďaka novej ceste teraz vznikol po Krokave doslova dopyt, chodia sem motorkári aj turisti, v zime rodiny s deťmi sánkovať. Veľmi nás teší, že ľudia našu obec konečne ‚objavili‘,“ hovorí starosta Lukáš Remper.
Článok pokračuje pod reklamou
Auto zastavujeme pri rekreačnom stredisku pred dedinou, ktoré pred časom získali noví majitelia zo západného Slovenska. Ako pokračuje starosta, samospráva je pripravená s nimi spolupracovať a v rámci svojich možností pomáhať. Zatiaľ všetko vyzerá nádejne. „Vidieť, že sa im tu v našom prostredí naozaj páči. Sami povedali, že by mohli mať aj niečo na Donovaloch, ale tam je už doslova hlava na hlave,“ podotkol Remper.
Pokračujeme pešo hore do dediny. Od rekreačného strediska je to trochu ďalej než sme si pamätali, ale počas krásneho jarného dňa je to lahodná prechádzka. Odmenou je priamo pred vstupom do obce úžasný výhľad na juh smerom na Rimavskú Sobotu. Počasie je ideálne, ovzdušie jasné a nevdojak nám prichádza na um známa hláška z filmu Vesničko má středisková. „Alpy tě ohromí, Karle, ale tohle, tohle tě dojme“.
Na okolitých svahoch nad Krokavou dodnes vidieť zreteľné stopy po terasovitom obhospodarovaní pôdy. V minulosti tu život určite nebol jednoduchý, o čom svedčia aj slová spisovateľa Ladislava Bartholomeidesa, ktorý v Monografii o Gemerskej stolici v roku 1808 predstavil Krokavu takto:
„Slovenská obec, jednu míľu od mesta Ratková. Vysoko v horách severne od nej ležia Muránske hory, menovite Tisovské. Má 96 domov a v nich 62 rodín. 78 manželstiev, celkovo má 333 obyvateľov Slovákov. Evanjelikov augsburského vyznania. Živia sa poľnohospodárstvom, povozníctvom a manuálnou prácou. Chotár obce je hornatý, neúrodný a nekultúrny. Pre chudobu a neschopnosť sa uživiť obyvatelia z obce utekajú. Poddansky patria Kohárymu“.
Článok pokračuje pod reklamou
Priamo v dedine stopy po niekdajšom roľníctve postupne miznú. Keď to porovnáme s našou návštevou spred deviatich rokov, zbúrané či rozpadnuté boli viaceré stodoly a iné hospodárske stavby. Z niektorých sú už len zvyšky kamenných múrov. Nachádzame aj pekné historicky pôsobiace domčeky s prepadnutými strechami, čo je obrovská škoda, keďže by sa dali prerobiť na krásne víkendové chalupy.
Na Krokave sa však zachovalo zopár pôvodných domov a niektoré ich majitelia viac či menej citlivo zrekonštruovali. O víkendovej obľúbenosti dedinky svedčia autá odstavené na viacerých miestach a medzi inými tu stretávame aj známych z R. Soboty, ktorí majú na Krokave chatu. Stúpajúci záujem po nehnuteľnostiach potvrdzuje i starosta, ktorý má plány na ďalší rozvoj cestovného ruchu.
„Chceli by sme vybudovať nové náučné chodníky pre turistov. Už máme predstavu, kadiaľ by mohli viesť trasy. Neďaleko tu máme vrch Tŕstie či Muránsku planinu. Uvidíme, čo sa podarí, veľa záleží aj od toho, či sa nám podarí získať finančnú pomoc,“ poznamenáva Remper.
Okrem krásnej prírody je lákadlom Krokavy aj pokoj a ticho, keďže pre jej odľahlú polohu na konci bočnej cesty cez dedinku nejazdia autá. Pohodu ruší len občasné vrčanie motorových kosačiek a píl. Tieto vymoženosti však už dorazili do všetkých končín a ak nežijete na samote ďaleko od najbližších susedov, nevyhnete sa im.
Článok pokračuje pod reklamou
V obci podľa starostu pôsobia traja poľnohospodári a počas našej návštevy sme videli v plnom pracovnom nasadení dva traktory. Celkovo je však Krokava malá dedinka a nemôže si ani dovoliť starostu na plný úväzok, len na štvrtinový. „Neradi by sme sa však dostali pod inú obec. Chceme, aby Krokava ďalej fungovala ako samostatná,“ zdôrazňuje Remper.
Kto vystúpi až hore na kopec, kde sa končí lyžiarsky vlek, odmenou mu bude ďalší malebný výhľad, tentoraz na obec Sirk a vrch Železník, ktorý bol kedysi najväčším ložiskom železnej rudy v celom Uhorsku. O tejto téme sa viac dočítate na našom partnerskom webe Echoviny.sk.
Samostatnou kapitolou je spomínaný lyžiarsky vlek, ktorý je v posledných rokoch mimo prevádzky, avšak v súvislosti s novými majiteľmi aj jemu svitá na lepšie časy. Viac sa o tom dozviete opäť na Echovinách.
Foto: Rimava.sk
