Detský divadelný súbor FACKA pri ZUŠ v Rimavskej Sobote sa prebojoval medzi deväť najlepších inscenácií sveta! Ich autorská hra Mama, kde si?! postúpila zo 40 prihlásených predstavení do finálovej deviatky medzinárodného festivalu FUTURE FOR KIDS, ktorý sa bude konať 8.–12. októbra v španielskej Valencii.
Pre deti ide o obrovský úspech – budú reprezentovať Rimavskú Sobotu aj celé Slovensko na svetovej scéne. Festival však nehradí ubytovanie, stravu ani cestovné náklady, a preto prosíme spolu s deckami o pomoc všetkých, ktorí chcú podporiť tieto šikovné deti.
Podporiť ich môžete ľubovoľnou čiastkou na transparentný účet DDS – FACKA:
SK77 0900 0000 0052 3634 8938
Za réžiou úspešnej inscenácie stojí skúsená pedagogička Literárno-dramatického odboru v ZUŠ v Rimavskej Sobote Dana Turanská. A my vám prinášame rozhovor s touto talentovanou mladou ženou.
Vaša inscenácia Mama, kde si?! bola vybraná medzi deväť najlepších z celého sveta. Ako si sa dozvedela túto správu? Aká bola tvoja prvá reakcia?
Tento rok som sa rozhodla, že sa pozriem na festivaly mimo Slovenska. Zaujímali ma možnosti. Keďže som sa tak rozhodla dosť neskoro, v priebehu marca, veľa festivalov už malo uzavreté prihlasovanie alebo už dokonca aj prebehli. Popri tom hľadaní som natrafila na internete na medzinárodný detský divadelný festival FUTURE FOR KIDS vo Valencii, v Španielsku. Len v marci spustili prihlasovanie, tak som to skúsila.
Vyplnili sme prihlášku, natočili záznam z predstavenia s titulkami, urobili fotky. Všetko sme to odoslali koncom júna a čakali, či nás na základe toho vyberú. 11. júla prišiel mail, že spomedzi 40 prihlásených inscenácii z celého sveta vybrali do súťažného finále 9 inscenácii a naša bola medzi nimi. Za každý štát vybrali jednu inscenáciu.
Okrem Slovenska tam teda bude aj Fínsko, Bulharsko, Estónsko, Španielsko, Nemecko, Portugalsko, Taliansko a Cyprus. Svetové finále sa uskutoční 8.–12. októbra v španielskej Valencii.
A moja reakcia na to? Neuveriteľná radosť, ale zároveň aj obava, či nazbierame dostatok finančných prostriedkov, aby sme na to svetové finále mohli ísť. Festival totiž nehradí ubytovanie, stravu ani cestovné náklady.
Čo podľa teba zaujalo porotu na vašom predstavení najviac? V čom je FACKA iná než iné súbory? V akých jazykoch, kultúrach a témach sa bude niesť svetové finále vo Valencii? Pripravujete sa naň nejako špeciálne?
To je skôr otázka na porotu ako na mňa. Možno porotu zaujal príbeh, téma, forma či vizuálna stránka inscenácie. A možno všetko spolu.
FACKA nie je ničím iná ako ďalších našich 6 detských divadelných súborov na ZUŠke. Sú tam rovnako šikovné a talentované deti. Rozdiel je len vo veku a v skúsenostiach detí a od toho sa potom odvíja náročnosť danej inscenácie, jej forma a téma.
V literárno-dramatickom odbore učíme tieto detské súbory dvaja – ja a Gabriel Kertész. DDS FACKA je konkrétne môj súbor, kde mám najstaršie deti vo veku 11–14 rokov, a preto som si mohla dovoliť s nimi divadelne viac experimentovať a následne skúsiť teda aj súťaž za slovenskými hranicami.
Svetové finále vo Valencii nie je nejako vopred špecifikované témou. To uvidíme až na samotnom festivale, aké témy budú spájať jednotlivé predstavenia. Každý divadelný súbor bude hrať vo svojej rodnej reči zároveň so simultánnym prekladom do angličtiny.
Príprava na festival u nás prebehne štandardne ako pred každým vystúpením alebo súťažou a to v maximálnej pripravenosti či už hereckej alebo technickej. Pred festivalom preto plánujeme ešte v septembri veľa hrávať pre školy a širokú verejnosť.
Inscenácia Mama, kde si?! nesie silný názov. O čom je a ako vznikala? Ako reagovali deti, keď zistili, že idú do Španielska reprezentovať Slovensko a Rimavskú Sobotu?
Inscenácia Mama, kde si?! je autorskou tvorbou, to znamená, že vychádza z nás, z našich skúseností, aj keď nie našťastie našich osobných. Je akousi sondou do sveta detí – tínedžerov, v ktorom nachádzame a spoznávame rôzne vzťahové postoje k mamám.
Pre niekoho iba obyčajné každodenné slovo, môže pre toho druhého znamenať niečo omnoho viac. Pretože nie pre každého je mama samozrejmosť. Niektorým mama zomrela, niektorých sa mama zbavila a niekto mamu stále čaká. A túto silnú tému otvára po príchode do detského domova dievčatko menom Radka.
Na základe jej príbehu sa dozvedáme o osude ostatných. Vďaka nej prichádza medzi deťmi poznanie, že je zbytočné súperiť medzi sebou, pretože tu nie sú strany a všetci sú vlastne na tom rovnako, majú len jeden druhého. Celý príbeh nie je vlastne o Radke, ale týka sa všetkých.
Samotná inscenácia vznikala rozhovormi medzi mnou a deťmi v súbore. Následne vznikol mnou napísaný scenár, kde som sa tomu všetkému snažila dať nejakú divadelnú a dramatickú formu. Potom nasledovala intenzívna práca na javisku, kde sme zistili čo funguje a čo nefunguje na scéne. Všetko sa prispôsobovalo detským „hereckým“ interpretom, aby sa v tom cítili čo najlepšie. Po troch mesiacoch práce sme vyšli s „kožou na trh“ a odpremiérovali svoju inscenáciu pred divákmi.
Deti zo súboru FACKA sa dozvedeli informáciu o postupe do finále cez WhatsApp, keďže už boli prázdniny. Napriek tomu, ich radosť bola obrovská. Tešili sa rodičia aj deti.
Práca s deťmi a tínedžermi pri divadle nie je jednoduchá. Čo je podľa teba kľúčom k tomu, že deti počúvajú, stavajú sa citlivejšie?
Áno, je to náročné, ale na druhej strane zaujímavé a krásne. To, čo do nich vložíte, to sa vám vráti. Ako pri vlastných deťoch. A ja tie svoje v súbore beriem ako vlastné. Dôležité je ich počúvať a brať ohľad na ich pocity a na ich názor. Popritom však stanoviť prísne hranice a pravidlá a držať sa ich. Vo vzťahu k deťom sa snažím byť férová po každej stránke.
Aký význam má pre deti účasť na takomto medzinárodnom festivale? Čo si z toho môžu odniesť – umelecky aj ľudsky?
Je to skúsenosť a zážitok na celý život. Jednak prezentujú vo svete svoju vlastnú tvorbu a jednak spoznávajú tvorbu iných národov a kultúr. Deti na takomto festivale získajú väčší a širší rozhľad o divadle za našimi hranicami, spoznajú nových ľudí, stmelia sa medzi sebou v súbore ešte viac. Popri tom spoznajú novú krajinu.
Čo pre teba osobne tento úspech znamená?
Veľmi veľa. Poznanie, že to čo robím, robím dobre a že sa to niekoho dotýka po umeleckej i ľudskej stránke. Že moja tvorba má hodnotu.
Aké sú tvoje ďalšie sny či výzvy?
Pokračovať v divadelnej tvorbe, experimentovať naďalej, skúšať nepoznané, učiť sa a posúvať ďalej. Konkrétne neviem, beriem všetky výzvy a príležitosti.
Účasť mladých ľudí z Rimavskej Soboty je však na festivale otázna. Ak by ste ich chceli podporiť, môže tak urobiť prostredníctvom transparentného účtu s názvom DDS – FACKA: SK77 0900 0000 0052 3634 8938. Darcom vopred ďakujeme a mládeži prajeme, aby sa mi podarilo splniť ich sen a dostať sa na svetovú súťaž.
NENECHAJTE SI UJSŤ
