Menu
Dnes si pripomíname významnú osobnosť slovenských dejín – kňaza, básnika a národného buditeľa Jána Hollého. Svojou tvorbou a životom výrazne prispel k rozvoju slovenského jazyka a posilneniu národného povedomia v čase, keď sa formovala moderná identita Slovákov.
Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši. Už od mladosti vynikal usilovnosťou a záujmom o vzdelanie. Študoval v Skalici, Bratislave a Trnave, kde sa venoval filozofii a teológii. Práve počas štúdií sa začal intenzívne venovať literárnej tvorbe a prekladom diel antických autorov.
Dôležitú úlohu v jeho živote zohral profesor Juraj Palkovič, ktorý ho výrazne ovplyvnil a neskôr podporoval aj vydávanie jeho diel. Ján Hollý sa postupne rozhodol tvoriť v slovenčine, čím sa zaradil medzi významných predstaviteľov národného obrodenia.
Článok pokračuje pod reklamou
Za kňaza bol vysvätený v roku 1808. Pôsobil na viacerých miestach, pričom najvýraznejšie obdobie prežil v Maduniciach pri Piešťanoch. Medzi veriacimi si získal úctu svojou skromnosťou, spravodlivým prístupom a ľudskosťou.
Jeho život výrazne ovplyvnila tragická udalosť – ničivý požiar. Po tejto skúsenosti sa presťahoval na Dobrú Vodu, kde našiel nový domov a pokojnejšie prostredie pre svoju tvorbu i duchovnú službu.
V období formovania spisovnej slovenčiny navštívili Hollého predstavitelia štúrovskej generácie – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža. Požiadali ho o podporu pri zavedení novej jazykovej normy.
Ján Hollý ich snahu podporil, čím nepriamo prispel k rozvoju moderného slovenského jazyka. Napriek tomu však zostal verný bernolákovčine, v ktorej tvoril počas celého svojho života.
Posledných šesť rokov života strávil na fare v Dobrej Vode. Tam 14. apríla 1849 zomrel. Jeho pamiatku si uctili aj jeho súčasníci vďaka zbierke, ktorú iniciovali Ján Palárik a Jozef Karol Viktorin, bol nad jeho hrobom postavený pomník.
Slávnostné odhalenie pomníka sa uskutočnilo 11. mája 1854 za účasti Ľudovíta Štúra. V roku 1985, pri príležitosti 200. výročia jeho narodenia, vznikla v Dobrej Vode pamätná izba, ktorá dnes patrí medzi významné kultúrne pamiatky Slovenska.
Tvorba Jána Hollého bola zameraná na posilnenie národného povedomia a pripomínanie historickej veľkosti slovenského národa. Vo svojich dielach upozorňoval na nejednotu spoločnosti, ale zároveň vyzdvihoval hrdinstvo a morálne hodnoty Slovákov. Zdôrazňoval potrebu ich rovnoprávneho postavenia v rámci Uhorska.
K jeho najvýznamnejším dielam patria eposy Svätopluk, Cyrilometodiáda a Sláv, ako aj zbierka básní Selanky. V jeho tvorbe nechýbajú ani elégie plné smútku nad osudom národa či ódy oslavujúce významné osobnosti a dobrodincov.
Ján Hollý sa nezmazateľne zapísal do dejín slovenskej literatúry. Svojou tvorbou obohatil slovenský jazyk, zdokonalil jeho formu a prispel k jeho uplatneniu aj v cirkevnom prostredí.
Jeho dielo sa stalo inšpiráciou pre ďalšie generácie spisovateľov i národných buditeľov. Dodnes pripomína význam jazyka, kultúry a identity, ktoré sú základom každého národa.
Zdroj titulnej ilustrácie: zlatyfond.sme.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
