Menu
Práve začínal mesiac marec roku 1928. Zima túto skutočnosť nebrala na vedomie a ručička teplomera sa stále pohybovala v mínusových teplotách. Vykurovacia sezóna bola v plnom prúde a tejto skutočnosti sa tešili hlavne dopravcovia, ktorí obyvateľov a inštitúcie v Rimavskej Sobote zásobovali uhlím.
Eugen Grosz bol špeditérom, mal firmu, nákladné auto a živil sa prevážaním kadečoho, teda načo si ho práve najali. Dňa 3. 3. 1928 mal tých objednávok vyše hlavy a tak sa ponáhľal viac ako zvyčajne. Nebol vetroplachom, veď počas veľkej vojny dosiahol hodnosť kapitána, a to už niečo znamenalo.
Pri železničnej stanici sa mu v doobedňajších hodinách naložilo nákladné auto uhlím a on si s ním namieril na terajšie Hlavné námestie, cieľom mal byť Čierny orol, kde malo sídlo Obchodné grémium. Po chodníku na Hlavnom námestí sa prechádzala skupinka detí v predškolskom veku. Dohliadala na ne čeľadníčka Júlia Krišková. Deti nešli usporiadane vedľa seba, ale tvorili malý hlúčik a roztopašne pobehovali.
Článok pokračuje pod reklamou
Júlia Krišková dávala pozor, aby zotrvali na chodníku a nevstupovali na cestu, aj keď tadiaľ práve nešlo auto. V tej chvíli ako došli k budove Čierneho orla, prirútilo sa nákladné auto a cez chodník vchádzalo do brány. Deti sa v tom okamihu zdesene rozpŕchli, ale pod kolesami neskoro brzdiaceho auta zostali dve dievčatká. Päťročná Miloslava Kašíková, ináč dcéra policajného náčelníka z Rimavskej Soboty, vyliezla spod auta preľaknutá, ale bez väčších zranení. Pod autom zostala ležať štvorročná Medika Drgoňová a okolo nej sa začínala tvoriť krvavá kaluž.
Dievčatko okamžite previezli do miestnej nemocnice, kde sa jej ujal chirurg Dr. Gallus Mráz. Diagnostikoval jej zlomené tri rebrá, ktoré prepichli pľúca, pričom dochádzalo k masívnemu vnútornému krvácaniu. Lekárska veda bola v tomto prípade bezmocná a počas noci, dievčatko svojim zraneniam podľahlo. Obyvateľstvo mesta súcitilo s rodičmi a v hojnom počte sa zúčastnili smútočného obradu. V tlači išlo upozornenie pre vodičov, aby dodržiavali v meste predpísanú rýchlosť a na frekventované chodníky vychádzali s autami až keď si dôkladne zabezpečia priechod.
V mesiaci november toho istého roku zasadal v Rimavskej Sobote súd. Eugena Grosza za ťažké ublíženie na zdraví so smrteľným následkom odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške osem mesiacov, 100 korún pokuty a zadržal mu tiež vodičské oprávnenie. Júlia Krišková, ktorá mala dohliadať na deti, bola za nepozornosť odsúdená na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní piatich mesiacov. Obaja odsúdení sa voči výške trestu odvolali.
Dňa 15. 3. 1929 zasadal v Košiciach vyšší súd. Pre súd v Rimavskej Sobote vydal nariadenie, aby v prítomnosti svedkov vykonal rekonštrukciu celého prípadu. A tak sa vyhotovovala schéma. Kde sa konkrétne v čase nehody svedkovia nachádzali. Opätovne boli všetci k udalosti vypočutí. Na miesto činu prišlo nákladné auto a zúčastnené osoby si oživovali nedávny dej tragédie.
Článok pokračuje pod reklamou
Po vypracovaní týchto podkladov sa s vecou zaoberal Vyšší súd v Košiciach. Na úvod zrušil rozsudok súdu z Rimavskej Soboty a zamietol znalecký posudok, ktorý vypracoval Václav Pšenský, autodopravca z Rimavskej Soboty. Súd konštatoval, že k spáchaniu trestného činu došlo z nedbanlivosti, pričom do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť pre Eugena Grosza vzal nepozornosť čeľadníčky Júlie Kriškovej, pri dohľade nad deťmi.
Eugen Grosz bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov so skúšobnou dobou počas dvoch rokov. Taktiež mu bolo vrátené vodičské oprávnenie a bude môcť prevádzkovať naďalej svoju živnosť. Júlia Krišková odsúdená nebola. Voči rozsudku nepodal nik odvolanie a tak nadobudol okamžitú právoplatnosť.
Zdroje:
Gemer – Malohont zo dňa 10. 3. 1928
Gemer – Malohont zo dňa 10. 11. 1928
Kassai Ujság zo dňa 21. 10. 1929
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
