No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Džudista Viktor Ádám o svojom sne: Dúfam, že tento rok mi medaila už vyjde

Džudista Viktor Ádám už v siedmich rokoch vedel, že futbalista po otcovi z neho nebude. V ranom veku sa začal venovať džudu a počas nasledujúcich rokov dosiahol chvályhodné výsledky. Na Majstrovstvách Európy juniorov a tiež na Majstrovstvách sveta juniorov sa umiestnil na piatom mieste v kategórii do 100 kilogramov. Je odchovancom TJ Mladosť Relax Rimavská Sobota, odkiaľ prestúpil do Dukly Banská Bystrica, kde sa chce vyvíjať a posúvať ďalej.

Kedy si s džudom začal a čo ťa k nemu viedlo?

Začal som keď som mal sedem rokov, pomaly to bude už trinásť rokov, čo sa džudu venujem. V tých rokoch sme spolu s rodičmi chodili okolo telocvične navštevovať starých rodičov. Bol som zvedavý, pýtal som sa, čo sú to za zvuky, ktoré odtiaľ bolo počuť. Nakoniec ma rodičia zapísali, keďže ma to dlho zaujímalo. Veľmi sa mi to zapáčilo a odvtedy sa tomuto športu venujem.

Článok pokračuje pod reklamou


Aký je tvoj názor na úroveň klubu TJ Mladosť Relax Rimavská Sobota, kde si aj ty s džudom začínal?

Určite podporujem džudo v Rimavskej sobote, pretože to bol super začiatok, ale ak sa človek chce vyvíjať, musí sa posunúť ďalej. Jednoznačne sú tam skvelí ľudia a šikovní tréneri. Som rád, že som začal práve tu a za nič iné by som to nevymenil.

Utkvel ti v pamäti nejaký zábavný zážitok z množstva sústredení a súťaží, ktorých si bol súčasťou?

Mám odtiaľ naozaj veľa zážitkov. Jeden z takých, ktorý sa mi jednoznačne zafixoval z detstva, bol napríklad, keď sme išli na diaľnici, otvorili sa nám autobusové dvere a vypadli nám všetky tašky.

Menej zábavný zážitok bola jedna súťaž, kde som vyhral zápas a pri tom, ako som na konci podával ruku môjmu protivníkovi, on nezvládol situáciu a začal ma udierať päsťami na tvár. Vtedy to človek nečaká, nevedel som čo robiť, tak som začal cúvať, dal sa do klbka a hovoril si, že mi snáď niekto príde pomôcť. Ešte aj na videách bolo vidno, že to nikto nečakal, ľudia boli prekvapení a pískali. Ale nehnevá ma to, existujú aj výbušní ľudia a ak by som ho aj teraz stretol, tak sa na tom zasmejem.

Kedy si prestúpil do Dukly Banská Bystrica a aké bolo pre teba zvládať plnohodnotne strednú školu a šport?

Do Bystrice som prišiel študovať na strednú školu, s čím sa spájal aj môj prestup do Dukly. Na škole som mal individuálny študijný plán, takže práve preto som všetko stíhal. Určite bolo ťažké venovať sa obom veciam, ale nie som prvý a ani posledný, ktorý to zvládol alebo zvládne.

Čomu sa venuješ od ukončenia strednej školy?

Zamestnali ma teraz ako športovca na Dukle, takže príjem mám odtiaľ. Jednoznačne ale chcem ísť na vysokú školu, momentálne rozmýšľam nad podaním prihlášky v Banskej Bystrici na trénera. Verím tiež, že vďaka individuálnemu plánu by som to mohol zvládať.

Obmedzila ťa nejako pandémia?

Pandémia podľa mňa obmedzila každého, takže jednoznačne aj mňa. Množstvo súťaží sa zrušilo, ak už aj nejaké boli, tak testy a všetko okolo toho stálo veľa peňazí. Museli sme byť tiež na súťažiach akoby v bubline, nemohli sme ísť nikde, len byť zatvorení na izbách, ísť na súťaž a späť. Tréningy boli tiež náročné pre všetky opatrenia. V niečom by som bol možno lepší, pretože by sme viac trénovali, ale snažím sa radšej myslieť na to, čo sme dosiahli aj počas tej pandémie a na to, čo mi to dalo.

V septembri 2021 si sa zúčastnil na Majstrovstvách Európy juniorov v Luxembursku, kde si úspešne obsadil piate miesto. O mesiac na to si absolvoval Majstrovstvá sveta juniorov (MSJ) v Talianskej Olbii s ďalším chvályhodným piatym miestom. Tvoj tréner Ján Gregor pre portál Dnes 24 Bystrica označil tento výsledok za najlepší od víťazstva Jozefa Krnáča na MSJ v roku 1996. Ako by si s odstupom času svoje turnaje hodnotil?

Určite som spokojný so svojimi výsledkami. Ale teraz už viem, kde som urobil chybu v zápasoch, ktoré som prehral. Napríklad na majstrovstvách Európy som prehral s maďarským reprezentantom, s ktorým som už v minulosti vyhral. Mal som tiež silnú konkurenciu. Na majstrovstvách sveta mi chýbalo veľmi málo na to, aby som sa dostal do semifinále, ale kvôli zraneniu kolena to nevyšlo. Celý ten zápas som viedol, bol som aktívnejší, ale nešťastne som spadol na koleno a nevedel som potom už ani poriadne chodiť. Nakoniec som išiel zápasiť s Rusom, ktorý prehral len štyrikrát za život, takže tam bol celkom stres. Myslím si, že si pozeral moje videá zo zápasov, pretože bolo vidno, že je na mňa pripravený. Vôbec ma nepodcenil, a teda napokon vyhral.

Si spokojný so svojím výkonom?

Určite som spokojný, ale dúfam, že tento rok mi tá medaila už vyjde.

Pripravuješ sa momentálne na nejakú konkrétnu súťaž?

Áno, pripravujem.

Článok pokračuje pod reklamou


Ako vyzerá tvoja príprava?

Na konci marca ideme do Grécka na Európsky pohár, takže sa teraz chystám na ten. Tréning džuda kombinujem s posilňovaním a v rámci neho sa venujem silovým a kruhovým rýchlostným tréningom. Stále som v kategórii do 100 kilogramov, s váhou nezvyknem mať vôbec problémy. Veľakrát som sa skúšal zdravo stravovať, ale necítil som sa na zápasoch vo svojej koži.

Aké sú tvoje najväčšie ciele a sny v športovej kariére?

Myslím si, že každý športovec má podobné až rovnaké sny. Je to práve vyšplhať sa na vrchol, stať sa olympijským víťazom, majstrom sveta atď. Budem sa snažiť dosiahnuť vždy čo najlepšie výsledky a dostať sa medzi najväčších džudistov na svete. Keď sa povie moje meno, chcem, aby ma ľudia poznali.

Máš medzi destináciami, ktoré navštevuješ, svojho favorita?

Pravdupovediac, neznášam cestovať. Ale ak už si mám vybrať, tak jedno z najkrajších miest, ktoré som videl, bola práve spomínaná Olbia. Mali sme výhľad na more, krásna destinácia. Je to miesto, kam sa ešte určite chcem vrátiť.

Autorka: Eunika Laščáková
Foto: Instagram.com/@viktorr.adam

NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross