Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Víkend otvorených parkov a záhrad neobišiel ani Rimavskú Sobotu. Pri tejto príležitosti do mesta zavítali arboristi – odborníci, ktorí sa starajú o zdravie stromov.
Na mušku si vzali stromy v parku pri rimavskosobotskom cintoríne. „Profesionálni arboristi urobili ošetrujúce rezy na jaseni štíhlom. Taktiež zhodnotili stav ďalších stromov, ako napríklad jarabina brekyňová a ďalších jaseňov, ktoré majú veľké dutiny. Odporučili ďalšie postupy zástupcom mesta, ktorí spravujú túto verejnú zeleň,“ povedala pre Rimava.sk Veronika Rízová, pracovníčka Správy CHKO Cerová vrchovina.
V korunách stromov
Ako na mieste zhodnotil arborista Tomáš Knotek, na jaseni, ktorý si vybrali na ošetrenie, boli napríklad suché konáre. „Plus je mierna asymetria koruny,“ skonštatoval Knotek, zatiaľ čo jeho kolega arborista Marek Áč už zavesený na strome spiľoval konáre. „Odstraňuje len suché konáre, nereže sa do živého. Ale ak tam vidí aj niečo iné, tak to vyrieši,“ komentoval Knotek.
Článok pokračuje pod reklamou
Ak by podľa neho neurobili na tomto strome ošetrujúci rez, suché konáre by časom mohli spadnúť, čo môže byť pre okoloidúcich nebezpečné. „Stabilizáciu si stom vie vyriešiť sám. Urobíme ale prevenčný rez. Zabezpečíme stabilitu koruny,“ opísal ďalší postup zdĺhavej a náročnej práce v korune stromu.
Arboristi predviedli aj zopár spôsobov, ako zistiť kondíciu stromu. Niekedy sa stačí len pozrieť, inokedy je potrebné skúsené ucho arboristu. „Strom väčšinou má symptomatický prejav svojho poškodenia. Napríklad keď je dutý kmeň, urobí sa na ňom zdurenie – mierne zvlnenie. Volá sa to reakčné drevo, kompenzuje tým stratu vnútri,“ vysvetlil jednoduchým spôsobom Knotek.
V takomto prípade môže arborista vziať do rúk kladivo a pobúchať po kmeni. „Buď zistí, že strom je v poriadku a netreba redukovať, alebo pravý opak. Keď si nie je istý, posunie strom na prístrojovú kontrolu. Určí presný rozsah a stabilitu stromu,“ pokračoval ďalej arbotista. Dutý zvuk napovie, že strom nie je v poriadku.
Park je vitálny
Čo sa týka parku pri rimavskosobotskom cintoríne, podľa Tomáša Knoteka je v celkom dobrej kondícii. Niektoré stromy podľa neho majú aj vážne poškodenia, no inak je park v poriadku. „Aj tie poškodené stromy majú dobrú vitalitu a dá sa s nimi pracovať. Je horšie, keď máme strom, ktorý musíme stabilizovať. Väčšinou sa stabilizuje ako celok, a to rezom. Musí byť ale vitálny, aby rez zvládol.“ A čo by odporučili mestu? „Aby naďalej mysleli na to, že majú stromy a že sú neoddeliteľnou súčasťou mestského prostredia,“ zakončil.
To, v akom stave sa nachádzajú stromy v parku pri cintoríne, podľa Jána Bozóa z oddelenia stavebného poriadku, životného prostredia a dopravy na mestskom úrade vedia. „Je nám známa skutočnosť, že sa vyskytuje v rámci parku niekoľko skutočne otáznych, až rizikových stromov, ktoré si budú vyžadovať odborný posudok a následné rozhodnutie, čo s nimi,“ zhodnotil ďalej Ján Bozó s tým, že park je frekventovanou lokalitou.
„Hoci sa jedná o skutočne historický fragment stromov, bude pravdepodobne nutné čo najskôr urobiť na základe odborného posudku primeraný zásah, respektíve, ak to bude posudok naznačovať, tak možno aj odstránenie,“ povedal ďalej. Niektoré stromy v parku pri cintoríne majú podľa neho aj vyše sto rokov, ide napríklad o jasene štíhle. „Lokalita, kde sa nachádzame, bol pôvodným cintorínom mesta Rimavská Sobota,“ dodal Ján Bozó.
Zásah arboristov zhodnotil ako vysoko odborný. Technické služby mesta podľa jeho slov nedisponujú takou technikou a schopnosťami, aby vedeli podobné ošetrenia vykonať. Starostlivosť o stromy by teda mali mať v rukách odborníci.
Prechádzame sa po bývalom cintoríne
Zrejme nie všetci Soboťania vedia, že park mal kedysi úplne iné určenie – išlo totiž o súčasť cintorína, respektíve starší mestský cintorín. V druhej polovici 20. storočia však na základe rozhodnutia kompetentných došlo k výstavbe Cintorínskej ulice a časť cintorína jej musela ustúpiť. V tejto dolnej časti preto došlo k exhumácii tiel a takisto aj k demolácii peknej hrobky, na ktorú si starší obyvatelia mesta ešte pamätajú.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako uvádza historický výtlačok Gemerských zvestí z roku 1979, pozostalí mali na presun tiel len niekoľko mesiacov. „Uznesenie Mestského národného výboru v Rimavskej Sobote č. 32/1979-R zo dňa 30. marca 1979 zrušilo starý občiansky cintorín v Rimavskej Sobote z verejného záujmu. Na mieste starého cintorína medzi 1979 a 1981 založia verejný park, v ktorom symbolmi budú občanov informovať o mieste bývalého cintorína. Mestský národný výbor vyzýva občanov, ktorí mienia exhumovať svojich zosnulých príbuzných a preniesť ich na iné miesta, alebo chcú sami odstrániť pomník, aby to tak urobili na vlastné trovy do 31. mája 1979. Po tomto termíne MNV zlikviduje staré hroby.“ Je viac než pravdepodobné, že telá zosnulých sa pod parkom stále nachádzajú, keďže nie všetci pozostalí stihli hroby premiestniť.
Podľa našich informácií verejný park v 80-tych rokoch nevybudovali a celé desaťročie nechali miesto napospas tráve a burine. Neumiestnili ani sľúbené symboliky. Cintorín spomína vo svojej knihe Rimavská Sobota na starých pohľadniciach aj riaditeľka Gemersko-malohontského múzea Oľga Bodorová. „Za železničnou traťou sa nachádzal druhý, starší mestský cintorín. Zrušený bol v 80. rokoch 20. storočia. Tu boli pochovaní mnohí obyvatelia mesta, medzi inými aj riaditeľ Zjednoteného protestantského gymnázia a prvý riaditeľ Gemerského stoličného múzea János Fábry (1830 – 1907),“ uvádza autorka.
Mladé stromy s venovaním
Pri prechádzke parkom natrafíte aj na niekoľko mladých stromčekov. Podľa slov Jána Bozóa ich z vlastnej iniciatívy vysadilo niekoľko občanov mesta a maďarský skautský oddiel pôsobiaci v Rimavskej Sobote. „Tento park je aj plochou pre náhradnú výsadbu. To znamená, že ak sa niekde v meste budú z akýchkoľvek príčin odstraňovať nejaké stromy, tak náhradná výsadba môže byť nariadená do tejto lokality. Vieme, že niektoré stromy nám zákonite vypadnú z parku, myslíme trochu dopredu. Samozrejme, je vítaná iniciatíva občanov na výsadbu,“ vysvetlil Ján Bozó.
Ak teda chcete mať v parku vlastný strom, zájdite na mestský úrad. „V žiadnom prípade by občania nemali vysádzať stromy svojvoľne, aj keď je tá myšlienka pekná, keď sa niekto rozhodne prispieť k zeleni. Rozhodne to ale treba konzultovať s príslušným odborom mestského úradu – odbor rozvoja mesta, oddelenie stavebného poriadku, životného prostredia a dopravy,“ zakončil Ján Bozó.
V roku 2019 v parku napríklad vysadili dub cerový pri príležitosti 100. výročia ochrany prírody na Slovensku. Ako ďalej povedala Veronika Rízová, v parku je napríklad aj strom, ktorý z vlastnej iniciatívy vysadil žiak Evanjelickej základnej školy Zlatice Oravcovej.
