Menu
S divadelnou, filmovou a televíznou herečkou Anikó Vargovou, ktorá sa narodila v Rimavskej Sobote, sa diváci v posledných mesiacoch stretávali najmä v seriáli Sestričky. Stvárňuje v ňom jednu z hlavných postáv, sestričku Táňu.
Okrem niekoľkých zaujímavostí z natáčania nám v rozhovore prezradila aj to, ako bude tráviť Vianoce, čo je jej hlavnou úlohou a ako to majú doma s darčekmi. Tiež nám porozprávala o tom, ako jej život zasiahla pandémia koronavírusu a čo sa musela naučiť. Aj keď koronakríza ovplyvnila filmovú i divadelnú tvorbu, diváci sa môžu tešiť na novú rozprávku, v ktorej si Anikó zahrala jednu z postáv. Premiéru bude mať na Štedrý večer.
Kde budete tento rok tráviť Vianoce?
Kvôli lockdownu začíname sviatkovať skôr. Vianoce budeme tráviť s mojou mamou vo Vyšnej Kaloši.
Ako u vás doma vyzerá štedrovečerný stôl?
U nás je na štedrovečernom stole tradične kapustnica, klobásu k nej podávame zvlášť, aby tí, ktorí chcú, mohli dodržať pôst. Časť mojej rodiny má však rada aj halászlé, čiže máme aj to. Nechýbajú ani bobaľky s makom. Som čerstvo vydatá a môj manžel pochádza zo Starej Ľubovne, u nich sú zas iné zvyky. Trochu sa premiešajú. Napríklad, doteraz sme nemali oblátky s medom, ale tento rok budú. Budeme mať aj vyprážanú rybu, ale pomenej.
Článok pokračuje pod reklamou
Stromček už máte vyzdobený? A darčeky zabalené?
Stromček zdobíme 24. decembra. Počas predvianočného upratovania však postupne zdobíme interiér. Krášlime si byt. Všetko zlé je na niečo dobré – tým, že sme sa skôr museli pozastaviť, tak mám pocit, že sa menej naháňame po darčekoch. Kúpila som ich asi za dve hodiny. Všetko som si premyslela a išla som veľmi cieľavedome po nich. Veľmi rýchlo som ich vedela kúpiť a som rada, že som nemusela toľko času tráviť v obchodoch.
Aj nám prezradíte, aké darčeky ste vybrali?
No, to nemôžem, lebo zistia, že som to doniesla ja a nie Ježiško. Keďže sme už všetci dospelí a v našej rodine nemáme malé deti, tak sme sa rozhodli, že si budeme ťahať v obálkach mená a pre toho, koho si vylosujeme, budeme kupovať darček. Každý teda dostane jeden darček. Príde mi to rozumné. Každý sa sústredí len na jedného človeka. Je to veľká sranda, pretože to držíme v tajnosti až do Štedrého večera. Keď si tie darčeky dávame, tak každý povie aj príbeh, ako sa k tomu darčeku dopracoval. Začali sme s tým minulý rok a je to super.
Ako si spomínate na Vianoce z detstva?
Pochádzam z dediny, čiže na jednej strane veľmi romanticky. Vtedy ešte aj padal sneh a to bolo krásne. Rozprávkové. Nechýbali sánkovačky, guľovačky, stavanie snehuliaka. Všetky tieto krásne veci som zažila. Na druhej strane to bol aj stres. Moji rodičia pracovali na Štedrý deň doobeda. Mama mala toho na pleciach veľa – prípravy, pečenie, stromček, upratovanie. Pamätám si, že stresovala, aby bolo všetko v poriadku. Napríklad u nás platilo také pravidlo, že od štedrovečerného stola sa nevstáva. Tak to boli stresy, keď niečo zabudla položiť na stôl. Ale úplne to chápem. Boli sme traja súrodenci, mala toho veľa. Vo filmoch som videla, aké sú americké rodiny šťastné, ako sa všetci pri stole usmievajú. A doma som videla pobehujúcu mamu, ktorá stresuje, aby bolo všetko pripravené. Teším sa, že teraz ju už odbremeňujeme a na Vianoce sa pripravujeme spolu.
Čo máte na starosti vy?
Napríklad pečenie. Snažím sa tiež prísť k nej skôr a pomôcť jej s upratovaním.
Čo ste piekli tento rok?
Mám strašne rada rôzne čajové pečivá, napríklad linecké. A také, ktoré naukladáte do plechovej dózy a každý si v nej niečo nájde. Je to rôznorodé. Už mám pripravené vanilkové rožky, linecké kolieska, medovníčky a drobné pagáčiky s mandľami. Snažím sa všetko robiť také drobné. Teraz na to mám aj čas. Určite ešte pribudnú grilážky, tie máme veľmi radi. A možno ešte vyskúšam bajgle – orechové alebo makové záviny. Tie sú však náročnejšie. Cesto nesmie popraskať, ale musí byť dostatočne chrumkavé a tenké. Plnky musí byť tiež veľa. Toto som si nechala na záver.
Takže pečenie vás musí aj baviť.
Áno, veľmi. Mám k tomu vzťah od malička. Je to pre mňa relax. Musím na to mať čas a rada sa s tým „piplám“. Recepty sa snažím vylepšiť podľa vlastného gusta. Napríklad do lineckého cesta pridám troška citrónovej kôry alebo klinčeky. Aby to malo šmrnc, mám rada takéto experimenty.
Už na začiatku ste spomenuli, že kvôli pandémii ste začali sviatkovať skôr. Ako vás ešte ovplyvnila pandémia?
Snažím sa byť vždy optimistka. Určite som aj ja mala ťažké chvíle. Jednak nemôžeme nič plánovať – naplánujeme si niečo, pracujeme na tom a nezrealizuje sa to alebo sa to posunie. Leto nás trochu posilnilo, mohli sme kúsok robiť. Toto obdobie treba len prežiť, a to v zdraví a v zdravom duchu. Ťahá nás to k zlým pocitom, musíme ich však prekonať. Samozrejme, ja nie som v najhoršej situácii. Neskutočne si vážim prácu zdravotníkov, poštárov, predavačiek. Majú omnoho väčší nával. Asi by som sa aj hanbila, keby som sa ja sťažovala. Síce na tom nie som najlepšie, ale ani najhoršie.
Naučilo vás niečo toto obdobie? Alebo zmenilo v niečom?
Myslím si, že pre ľudí je niekedy ťažké napríklad prijať pomoc alebo o ňu poprosiť. Treba prekonať svoju hrdosť. Teraz však nastala tá situácia, keď to možno musia urobiť. Veď za to sa človek nemusí hanbiť. Stále je dobré, ak má okolo seba ľudí, ktorí vedia pomôcť. My, ktorí sme v lepšej situácii, musíme byť citliví voči svojmu okoliu. Všimnúť si, komu treba pomôcť. Niekto si ju totiž nedokáže vypýtať, ale veľmi by ju potreboval. Pomôcť a urobiť to gesto, keď vidíte, že tú pomoc niekto potrebuje.
Vo vašom okolí bol niekto, kto sa na vás obrátil alebo ste vycítili, že mu treba pomôcť?
Našťastie, nie. Ale všímam si ľudí okolo seba a snažím sa byť ústretovejšia napríklad k ľuďom bez domova. Poviem vám krásny príklad. Stalo sa to pred pár dňami. Išli sme s rodinou do obchodu a pred ním stál bezdomovec. Bola s nami aj 3-ročná dcérka mojej známej. Ten ujo bezdomovec jej dal čokoládku. Bolo to veľmi dojemné. Myslím si, že toho pána veľmi potešilo, že aj on môže niečo darovať. To bol len taký moment. Ale viem, že aj ja som sa musela naučiť prijímať pomoc. Hoci som stále bola sebestačná, prvýkrát v živote som viac odkázaná. Mám veľmi nápomocnú rodinu. Nemusela som ich žiadať o pomoc, rodina si to uvedomila sama. Prijala som ju však nie s takým pocitom, že som chudera a treba sa o mňa starať.
V čom spočívala tá pomoc?
Najviac v pozornosti. Nemusel mi nikto darovať peniaze, to nie. Ale nemohla som napríklad prísť k rodine s veľkými nákupmi ako predtým a každému rozdávať darčeky. To bolo pre mňa omnoho prirodzenejšie, že ja som dávala. Teraz som to musela okresať a ja som tá, čo dostáva viac pozornosti.
Myslím si, že túto vlastnosť máte spoločnú aj so svojou seriálovou postavou Táňou zo Sestričiek. Kedy sa bude natáčať ďalšia séria?
Od marca do mája by sa mala natáčať nová séria.
A už viete, čo čaká seriálovú sestričku Táňu?
Priznám sa, že neviem. Ešte nemám scenáre.
Pripravovali ste sa nejako špeciálne na rolu sestričky?
Pri natáčaniach máme odbornú pomoc. Vždy je tam nejaký odborník, ktorý nám pomáha a môžeme s ním konzultovať. Aj sleduje, čo robíme. Na Slovensku však nie je priestor na to, aby si herec reálne vyskúšal profesiu, ktorú stvárňuje. Z vlastnej iniciatívy som upriamila pozornosť na seriály z lekárskeho prostredia a vnímala som ich z hereckého hľadiska, strihu či dramaturgie. Pri tých prvých natáčaniach sme sa do toho postupne dostávali. Bolo pre nás ťažké dostať sa do rutiny, aby to vyzeralo tak, že držať v rukách tie pomôcky je pre nás prirodzené. Niekoľkokrát nás aj upozorňovali. Muselo to pôsobiť tak, že to robíme stále, nie prvý raz. Nerobíme však všetko reálne. Pomáha nám strih aj kamerový záber.
Máte aj obľúbenú časť?
Svadbu som si užila. Točili sme to skôr, než bola moja reálna svadba. To som si užila v pekných princeznovských šatách, v krásnom prostredí.
Okrem toho, že ste sa so seriálovou Táňou obe vydávali v ten istý rok, máte spoločné aj niečo ďalšie?
Asi to, že pre mňa je tiež moja práca v živote veľmi dôležitá. Mám ju rada a venujem jej viac energie. Neodrobím si len osem hodín, tú energiu vynakladám stále. Keď niečo skúšame, stále nad tým premýšľam. Táňa tiež rieši stále prípady, aj mimo pracovného času a niekedy z toho má aj problémy.
Viete si predstaviť, že by ste aj v skutočnosti boli sestričkou?
Profesionálnou sestričkou asi nie. Z anatómie by som určite neprešla. Latinské názvy by som sa už asi nenaučila. Možno opatrovateľkou áno, len neviem, či by som to zvládala fyzicky. Je to náročné. Pamätám si, že v 16-tich ma museli operovať, mala som nešťastný úraz. Po tej operácii som nedokázala pohnúť ani prstom. Bola som bez sily a pamätám si, aká som bola tým sestričkám vďačná aj za pohár vody, ktorý mi aj so slamkou podali. Je to veľmi náročná práca, mám pred ňou rešpekt.
Blíži sa koniec roka. Dávate si nejaké novoročné predsavzatia?
Ja si nedávam predsavzatia, pretože v tom nie som dobrá. Mám zaužívané pravidlá, návyky a nedokážem ich len tak zmeniť. Neviem, či je to vekom alebo povahou. Vplývalo by to na mňa stresujúco. Ak by som sa rozhodla, že budem menej jesť, určite by som robila opak. Stále by som sa tým zaoberala a nefungovalo by to. Keď chcem niečo zmeniť, tak to urobím kedykoľvek počas roka a postupne. Pre mňa je každé nové ráno novým začiatkom.
Najbližšie vás môžu diváci vidieť v premiére vianočnej rozprávky O liečivej vode na RTVS, a to na Štedrý deň. Akú postavu ste stvárnili?
Natáčali sme ju cez leto. Po lockdowne sme sa na seba všetci veľmi tešili a boli sme radi, že môžeme pracovať na niečom peknom. Robiť rozprávky pre deti je pre mňa veľkou radosťou a ponúkať deťom kvalitné programy je podľa mňa dôležité. Hrala som mlynárku, môj syn v rozprávke poriadne zamieša karty. Čitateľov Rimava.sk teda pozývam k obrazovkám Jednotky. Dúfam, že sa divákom bude rozprávka páčiť.
Anikó Vargová
Narodila sa 24. marca 1974 v Rimavskej Sobote a detstvo prežila v neďalekej dedinke Vyšná Kaloša, kam sa dodnes vracia za svojou mamou. Vyštudovala herectvo na VŠMU. Je filmovou, televíznou i divadelnou herečkou. Hosťovala v SND či v Radošinskom naivnom divadle, potom viac ako desať rokov pôsobila na divadelnej scéne v Budapešti, odkiaľ sa vrátila v roku 2015. Pôsobila aj v stálom angažmáne na Novej scéne, neskôr sa však rozhodla ísť na voľnú nohu. Ako hosť účinkuje v predstaveniach Štúdiu L+S, GUnaGu či v košickej Thálii. Diváci ju mohli vidieť aj na televíznych obrazovkách v seriáli Tajné životy (RTVS), v historickom seriáli s kriminálnou zápletkou 1890 (JOJ) a najnovšie ako sestričku Táňu v seriáli Sestričky (Markíza). Je čerstvo vydatá za košického fyzika.
Zdroj: Rimava.sk, foto: archív A. Vargová
