No active "ca-sidebar-197687" sidebar

HISTÓRIA: Telefónny zoznam Rimavskej Soboty z roku 1987

RIMAVSKÁ SOBOTA – Upratovanie je neraz istou formou cestovania v čase, ako sme napísali v našom staršom článku o premenovaní ulíc v Rimavskej Sobote. Často pri ňom totiž nájdete dávno zabudnuté veci, ktoré vám až neuveriteľne jasne pripomenú vzdialenú minulosť.

Takou je i papierový telefónny zoznam mesta Rimavská Sobota z roku 1987. Na rozdiel od typických hrubých oranžovo-čiernych zoznamov, v ktorých boli spolu uvedené telefónne čísla viacerých miest regiónu, sa tento zameriava len na Rimavskú Sobotu a jej mestské časti (pri listovaní sme našli ešte telefónne čísla z Čerenčian).

Necelé tri tisícky telefónnych staníc

Celkovo má zoznam 46 strán a obsahuje zhruba 2800 až 2900 telefónnych čísiel obyvateľov a inštitúcií aj s adresami. Medzi nimi nájdeme i dávno zaniknuté podniky a zariadenia ako Rimavan, Okresný priemyselný podnik, Novohradská textilka, Mlyny a cestovinárne, ale tiež Chata v údolí, Semenársky štátny majetok, či pivovar s dlhým oficiálnym názvom Stredoslovenské pivovary a sladovne, národný podnik Martin, závod Rimavská Sobota.

Článok pokračuje pod reklamou



Telefónny zoznam vydala Okresná správa spojov R. Sobota, ktorá hneď na prvej strane upozorňuje: „V mesiaci september 1987 bude uvedená do prevádzky nová automatická telefónna ústredňa v Rimavskej Sobote. Vzhľadom na to, že pri začlenení novej automatickej telef. ústredne do jednotnej komunikačnej siete je potrebné prepojiť značné množstvo káblov, dôjde k prerušeniu telefónnej prevádzky počas prepájania niektorých telefónnych účastníkov,“ uvádza.

Zároveň upozornila, že pri prepojovaní budú zmenené účastnícke telefónne čísla. V praxi to znamenalo hlavne zmenu zo štvorčíslia na päťčíslie (pre mladších ľudí to môže znieť neuveriteľne, ale telefónne čísla pred touto zmenou pozostávali väčšinou naozaj len zo štyroch čísiel). Napríklad telefónne číslo redakcie Gemerských zvestí sa zmenilo z 2787 na 21 007.

Telekomunikačný pravek

Pristavme sa ešte pri samotnom zmysle existencie týchto papierových telefónnych zoznamov. Ľuďom, ktorí tieto časy zažili, isto netreba pripomínať, že vtedajšie telefóny nemali žiadnu pamäť, do ktorej sa dali telefónne čísla uložiť. Pochopiteľne, nebolo ani možné si čísla „vygúgliť“ na internete. Jedinou možnosťou boli teda tieto telefónne zoznamy, pričom mnohí ľudia si najdôležitejšie a často používané čísla proste pamätali alebo zapisovali na papieriky. Taká bola doba.

Typický účastník vlastnil prístroj s rotačnou číselnicou a pár šťastlivcov sa hrdilo tlačidlovými telefónmi (ponúkajúcimi výhradne impulznú voľbu), ktorých najväčším technickým výstrelkom bol redial. Na telefóny s pamäťami, alebo nebodaj s displejom sme v tých časoch mohli pokojne zabudnúť,“ píše v odbornom článku na portáli zive.sk Juraj Prochádzka.

Článok pokračuje pod reklamou



Samostatnou kapitolou bolo zriaďovanie týchto telefónnych staníc, teda pripojenie bytu či domu do telefónnej siete. Zatiaľ čo dnes stačí prísť do predajne mobilného operátora a o desať minút odídeme s novým mobilom i telefónnym číslom, vtedy sa na zriadenie telefónnej stanice neraz čakalo celé roky. Často na sa jeden telefónny spoj napojovali dva či viaceré byty, pričom v jednom čase mohla hovor uskutočňovať iba jedna stanica (šlo o takzvanú podvojnú telefónnu linku).

Výrazne sme zároveň zaostávali za Západom v počte pripojených telefónov. V Československu bolo v roku 1989 len približne 15 pripojených telefónov na 100 obyvateľov, zatiaľ čo v Rakúsku bolo v tom roku 40,4 pripojených telefónov na 100 obyvateľov,“ konštatuje sa v publikácii Socializmus: realita namiesto mýtov.


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross