Roky 1845 – 1847 boli neúprosné a stali sa rokmi neúrody. Navyše sa v Európe rozšírila zvláštna choroba zemiakov, ktorá zasiahla aj naše územie. Vidiek bol zrazu bez obilnín na chlieb a chýbalo aj to najdôležitejšie, čo živilo chudobu a to zemiaky. Hotová katastrofa však nastala v rokoch 1846 – 1847, keď sa dostavila na ich prelome krutá zima a mráz zničil aj prípadnú úrodu ovocia. To málo, čo zostalo v sýpkach, ničili hlodavce, ktoré sa rozmnožili a do tej tragédie prišla aj povodeň. Ľudia začali následkom hladu umierať.
Situácia sa v Rimavskej Sobote začala zlepšovať v mesiaci júl roku 1847. Trh začal postupne ožívať a za posledné tri týždne padla cena životne dôležitých potravín viac ako o polovicu. Nová úroda na poliach sa ukazovala veľmi sľubne a ľuďom sa rozlievala v žilách nádej na lepšiu budúcnosť. Dôležitú úlohu od začiatku roku 1847 zohrávali v meste tabulárni sudcovia Ferdinand Lenner a Karol Záborszký, ktorí spolu s predstaviteľmi mesta vyvíjali neúnavnú starostlivosť o hladujúcich chudákov.
Článok pokračuje pod reklamou
Na tomto poli vynikol tiež miestny staviteľ Ferenc Miks (1814 - 1879), ktorý zo svojich vlastných súkromných prostriedkov zabezpečoval nevyhnutné živobytie pre 300 až 400 osôb. Viac ľudí dokázal živiť už len jágerský biskup, ktorý takto pomáhal až tisícke hladujúcich. V Rimavskej Sobote v tých pohnutých časoch hľadalo spásu aj väčšie množstvo obyvateľov Oravy, ktorá bola na tom oveľa horšie ako náš región.
Ferenc Miks (1814 — 1879) mal veľké zásluhy na rozvoji mesta a vlastne pomáhal, ako len vedel. Do Rimavskej Soboty mal prísť niekedy v roku 1839 a o pár rokov neskôr, skoro každá jedna významnejšia budova niesla jeho rukopis.
V Rimavskej Sobote vtedy stáli ešte po väčšine domy postavené z dreva, so šindľovou strechou. Z toho dôvodu v meste horelo až príliš často. Nariadením mestského úradu sa použitie týchto materiálov pri novostavbách zakázalo. Každý jeden nový stavebný plán musel byť predkladaný mestskej komisii na schválenie. Začalo sa stavať z kameňa a ako strešná krytina sa musela použiť pálená škridla alebo plech. Prichádzala chvíľa Ferenca Miksa.
Keď mal dostatočné množstvo peňazí, tak skupoval chatrče, stodoly, polorozborené domy, tieto následne dal zbúrať a na ich mieste na svoje vlastné náklady staval domy nové. Novostavby novým majiteľom nepredával za hotovosť, ale zamieňal za rôzne pozemky, ktoré ležali úhorom, zarastené papradím či neobhospodarované vinice, alebo iné nehnuteľnosti. Stávalo sa, že novostavbu zamenil za zostarnuté parádne konské záprahy a z rozvoja mesta mal mať údajne viac strát ako osohu. Možno to bola pravda a možno nie úplná, ale dobová tlač písala práve v tomto tóne.
Záver jeho pôsobenia v našom meste bol poznačený tragédiou, ktorá sa mala odohrať na konci jari roku 1857. Pri svojich stavbách používal granit, ktorý ťažili v koryte Cintorínskeho potoka. Mal so sebou dvoch mladých pomocníkov murárov, ktorí v masíve vysekali otvor, do ktorého vložili pušný prach so zápalnou šnúrou a riadne otvor utesnili.
Šnúra sa zapálila a bola primerane dlhá na to, aby všetci traja ustúpili do bezpečia. Očakávaná explózia nenastala a šnúra dohorela. Po chvíľke čakania sa rozhodli pokus zopakovať a pristúpili k skale. Dvaja pomocníci sa zohli a jeden z nich chcel vytiahnuť vyhorenú šnúru, keď sa ozvala ohlušujúca explózia. Skala sa rozletela a prvému mládencovi výbuch okamžite odtrhol obe ruky, jeho tvár bola zohavená a oči ťažko zranené.
Druhému mládencovi výbuch zdevastoval hrudný kôš, vyrazil mu jedno oko a druhé nevyliečiteľne zranil. Devastačné zrazenia spôsobili, že sa im dávala len veľmi malá nádej na prežitie. Ferenc Miks mal šťastie v nešťastí, utrpel len zranenie tváre, ktoré nebolo nebezpečné. Nestál v úplne tesnej blízkosti počas výbuchu a pravdepodobne, tiež telá jeho pomocníkov absorbovali väčšiu časť explózie. Aj keď jeho zranenie nebolo závažné, údajne následkom prežitého otrasu mala začať jeho kariéra pozvoľne upadať...
Zdroje:
Budapesti Hírlap zo dňa 18.9.1857
Regélő - Pesti Divatlap, júl – december 1847
Pesti Napló zo dňa 10.6.1857
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
