Menu
Do tretice všetko dobré sa v jeho prípade naplnilo. Július Szőke totiž tretiu sezónu vo farbách Šachťoru Soligorsk zavŕšil ziskom titulu majstra Bieloruska. „Mali sme cieľ získať titul. V predchádzajúcich dvoch ročníkoch sme obsadili druhé a tretie miesto. Rovno mi bolo povedané, že tento rok to už musí prísť. Urobili sme všetko pre to,“ povedal pre Rimava.sk dvadsaťpäťročný Szőke. Defenzívny záložník z Hnúšte strelil v lige dva góly a jeden pridal v pohári. V Bielorusku sa hrá systémom jar – jeseň. Rozuzlenie napínavého súboja o majstrovskú trofej prinieslo záverečné kolo. Šachťor rozhodol v nadstavenom čase o výhre nad FC Minsk a predstihol v tabuľke BATE Borisov, ktorého hráči v poslednom kole iba remizovali. „Dostali sme medaily a pohár. Všetko to bolo narýchlo. Tešili sme sa s fanúšikmi. Potom sme posedeli so spoluhráčmi a predstaviteľmi klubu. Ceremoniálna časť má prebehnúť v januári,“ podotkol Július. Fortuna ligu si zahral v drese Ružomberka, Zlatých Moraviec i Podbrezovej.
Medzi najlepšími
Ligovým triumfom sa postaral o ďalší zápis do dejín hnúšťanského futbalu, keďže v tamojšej Iskre s ním začínal.
Článok pokračuje pod reklamou
„Určite mám za sebou doteraz najlepšiu sezónu v kariére. A to jednak z tímového hľadiska i osobného, keď vychádzam z individuálnych štatistík. Nemyslím teraz na góly a asistencie, ale také hlbšie štatistické ukazovatele. Som s ňou každopádne spokojný,“ vyhlásil Július Szőke. Ako poznamenal, podľa jedného z bieloruských denníkov bol štvrtým najlepšie hodnoteným hráčom v súťaži. „Mimoriadne ma to teší. Najlepšie známky sa dávajú útočníkom, respektíve strelcom gólov, takže z tohto pohľadu ma to ešte viac teší, keďže som defenzívny záložník.“ Dostal sa tiež do najlepšej jedenástky tohto ročníka. Bol kapitánom mančaftu v prípravných zápasoch i v pohári.
Titul zmenil posudzovanie sezóny
Šachťor však nebol úspešný na každom poli. „Prehrali sme v superpohári. Nedostali sme sa ani do finále národného pohára. V Európskej lige sme vypadli hneď s prvým súperom z Moldavska. Keby sme sa nestali majstrami, bola by to veľmi neúspešná sezóna. Takto je to iné. Vo viacerých zápasoch, v ktorých sme stratili body, sme mali smolu, ale zase v poslednom kole sa šťastie priklonilo na našu stranu. Týkalo sa to nášho zápasu i paralelného stretnutia, v ktorom nám Dinamo Minsk pomohlo remízou s BATE. Nakoniec sa spravodlivosť ukázala. Na prvom mieste v tabuľke sme však figurovali aj v priebehu súťaže,“ skonštatoval bývalý mládežnícky reprezentant. Ozrejmil, že práve po vypadnutí z Európskej ligy nastala na poste kormidelníka zmena. Trénerské opraty prevzal Ukrajinec Roman Grigorčuk, ktorý vlani získal s FC Astana titul v Kazachstane. Szőke mal po zmene kouča viac voľnosti v hre smerom dopredu. „K trom gólom som pridal vo všetkých súťažiach päť asistencií. Aj v týchto štatistikách som sa zlepšil.“
Zvažuje, čo urobí
Zdôraznil, že sa každým rokom účinkovania v Bielorusku posúval dopredu. A to jednak po hernej i mentálnej stránke. Pripomenul, že má so Šachťorom Soligorsk zmluvu ešte na jeden rok. Má v nej aj výkupnú klauzulu. „Veľa ľudí mi hovorí, aby som niekde skúsil niečo iné. Uvidím, ako to dopadne. Nechám si čas na rozmyslenie. Láka ma však aj Liga majstrov, Šachťor sa predstaví v jej predkole. V tomto klube sa cítim dobre, všetci mi v ňom veria, takže nebolo by ani zlé zostať tam,“ uviedol.
Nemá dojem, že prerástol bieloruskú ligu? „Som malý človek na to, aby som to hodnotil. Som rád, že sa mi tam darí. Možno by bolo pre mňa dobré urobiť nejaký menší krok dopredu. Ale musí to byť správny krok. Neurobím nejaký krok do neznáma len kvôli tomu, že je to niečo vyššie. Nechcem teraz vyletieť ku hviezdam a urobiť zbytočný krok do nejakého veľkého klubu, kde budem sedieť niekde na tribúne. Pre mňa je dôležité hrávať. Radšej budem hrať v slabšom klube, ako sedieť na tribúne v lepšom,“ odvetil Szőke. V žiackom veku pôsobil aj v Rimavskej Sobote. Jeho spoluhráčom bol napríklad Dávid Kalmár.
Dúfa, že si naňho spomenú
Do kuchyne seniorskej reprezentácie Slovenska nemal možnosť nazrieť. „Moja situácia sa nezmenila. Dúfam však, že som už v nejakom radare, snáď tento úspech na klubovej scéne niekomu udrie do očí, aby som bol v akomsi širšom obzore. Reprezentácia je reprezentácia, každý hráč chce reprezentovať svoju krajinu. Nikto ma nekontaktoval, zatiaľ sme sa nikam neposunuli. Uvidíme, čo bude v budúcom roku. Reprezentačný tím prevzal nový tréner, možno bude sledovať aj nových hráčov. Dúfam, že si na mňa spomenie,“ povedala opora Šachťoru.
Tento rok poznačila pandémia koronavírusu. Ako s úsmevom podčiarkol, nebude ale naň v tomto kontexte rozhodne spomínať v zlom. „Pre mňa je futbal dôležitejší ako pandémia. V našom mužstve nešarapatila,“ reagoval. Politika ho podľa jeho slov vôbec nezaujíma a ani sa ho v Bielorusku netýka. „Futbal je futbal a politika je politika. Som rád, že jedno nezasiahlo do druhého. V mojej práci ma nič neobmedzuje.“
Keďže sa dohovorí po rusky i anglicky, pomáha v tíme tiež ako tlmočník. Ruštinu sa začal učiť v Kazachstane, kde predtým zarezával v Šachtere Karaganda. V premiérovom ročníku na bieloruských trávnikoch sa stretol aj s legendárnym Diegom Maradonom, ktorý istý čas pôsobil ako prezident Dinama Brest. Nezabudnuteľný Argentínčan zomrel minulý mesiac. „Uvítal nás vtedy pred zápasom, žongloval s loptou a všetkým nám podal ruku. Bola to veľká vec. Dodal emóciu tomu zápasu, dobrý pocit mali zo stretnutia s ním hráči, diváci šaleli. Mal v sebe takú auru, ktorá z neho sršala. Hneď bola radosť hrať v tom zápase,“ vytiahol spomienku na Maradonu.
Zdroj: Rimava.sk, foto: album Júliusa Szőkeho
Szőke zažil radosť z titulu v Bielorusku
