No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Hor sa za divočinou do Peru

Hor sa za divočinou do Peru - Jana JanoveBoli ste už v Peru? Ak nie, tak je na čase tam zájsť. Ale počkajteee, neutekajte hneď teraz! Najskôr si prečítajte niečo o tejto krajine. Prednedávnom ju navštívila Soboťanka Janka Janove a podelila sa s nami o svoje zážitky. Tak sa pohodlne usaďte, ak chcete pripútajte sa 😉 vyrážame...

Soboťania sú všade. Všade teda aspoň už boli. Tak som sa i ja, inšpirovaná, vybrala konečne niekam poriadne ďaleko. Kým som tam bola, stihla v našej blízkosti vybuchnúť sopka, padnúť lietadlo, zomrieť Fidel Castro (oficiálne teda vtedy...), a na najvyššie položenom jazere sveta sa triasla zem v celkom slušných magnitúdach.

Hor sa za divočinou do Peru - Jana JanoveMagická krajina plná farieb, vôní a nadmorských výšok. Najúžasnejší folkór sveta a jeden zo spirituálnych pupkov sveta. Peru. Ani neviem ako, dostala som sa na priateľskú cestu, luxusnú v tom, že nás cestovalo málo. Osem ľudí aj so sprievodcom sa popchá do každej reštaurácie a obchodíku. Takže sme si všetko vychutnali značne dynamicky.

 

Hor sa za divočinou do Peru - Jana JanoveZa necelé tri týždne sme šikovne obehli krajinu, ktorá je rozlohou 26-krát väčšia ako Slovensko. Zážitkov mám mnoho. Tak, ako sme prekonávali metre a kilometre nadmorských výšok sa menili i hotely, nálady, smútky a veselosti, závraty, bolesti, smiešnosti a všetko dokopy. Človek sa nedozvie mnoho len o inej krajine a kultúre, ale hlavne o sebe. Čo som sa dozvedela o sebe nie je také pekné, ako Peru samotné. Nebudem unavovať menovaním všetkých miest a zážitkov, skúsim vybrať tie najimpozantnejšie.

Začíname! Po asi tritisíc hodinovom lete sme pristáli v hlavnom meste - Lime, kde sme sa nezdržali a popri pobreží lízli Pacifik až do malého prístavného mestečka Paracas, kde sme sa trochu otriasli z cesty a vytiahli cestovateľskú slivovicu, o ktorej všetci cestovatelia vedia, že je druhou najdôležitejšou súčasťou batožiny po pase. Loďkou sme sa dopravili na ostrovy, kde žijú tulene, tučniaky, kormorány a zberači guána. Tučniaky sú ozaj smiešne tvory!

Neviem, či ste už počuli o sandboardingu. A nie, nemyslím snowboarding, i keď to má k tomu blízko. Akurát namiesto snehu sa „boardujete“ na horúcom piesku. Neviem... jedno je príliš studené, druhé príliš teplé. Ja som sa dívala. Vychutnala som si jazdu na buginách po piesočných dunách. Taký offroad, akurát z vyšších kopcov rovno do prázdna dún. Adrenalíííín! V strede tých dún oáza a v nej palmy, zelená voda a reštaurácie, kde splachujú Evianom (exkluzívna minerálna voda, pozn.red.), lebo nemajú vodu. To je HUACACHINA....ak by niekto šiel okolo teda...

Poznáte tie veľké kruhy v obilí, ktoré nikto nevie, ako sa niekde objavili a je okolo toho povyk a filmy so sci-fi tématikou?Hor sa za divočinou do Peru - Jana Janove No tak INKOVIA - áno, vybavuje sa nám učivo z dejepisu :), tí to mali v malíčku už dávno a nerobili obrazce do obilia, ale pekne do suchej krajiny, kde nefúka, aby aj o tisíc rokov boli viditeľné turistom a možno aj tým mimozemšťanom. Môžete ich vidieť v NAZCA, kde vás posadia do malého lietadielka a pozriete si ich z každej strany. Mne, samozrejme, prišlo v tom malom lietadielku zle, a liečila ma tam šamanka, čo predávala kokové žuvačky v bufete, takže som obrazce preplakala...

Čo JA mám z NAZCY je hotel, v ktorom som mala chuť si dať štekle, úzke šaty, nakulmovať si vlasy a strihnúť scénu ako z juhoamerickej telenovely. Sídlo z koloniálnych čias s bazénom už postrádalo len stajne a troch bratov, ktorí sa budú biť o moju lásku a majetky po nevlastnej matke, s ktorou súperím o lásku otca aj s nevlastnými zákernými sestrami... a žili šťastne, až kým nepomreli.... 🙂

Juan, Rodrigo a Pedro nedorazili a my sme pokračovali asi sedemsto hodín autobusom do vnútrozemia, aby sme navštívili čarovné „biele mesto“- Arequipu. Tu už začalo prituhovať ohľadom nadmorskej výšky. I keď toto mesto bolo „len“ 2500 m.n.m.. Pekný hotel, pekný biely chrám, za ním biele vrcholky šesťtisícových sopiek ako z rozprávky. Pri túlaní sa, sme prišli na veľký trh, kde sa nám krajina začala otvárať z iných perspektív. Podľa mňa - pár fotiek za tisíc slov.

čaj z koky - Hor sa za divočinou do Peru - Jana Janove

čaj z koky - Hor sa za divočinou do Peru

Peru sa môže pochváliť mnohými prvenstvami, čo sa prírodných krás a zdrojov týka. Diverzitu krajiny sme sledovali aj cestou do kaňonu COLCA, kde sme za pár hodín prešli bod nadmorskej výšky 4910 m.n.m., čo tak trochu zamávalo aj domácim šoférom Lionelom (zvaným MESSI) a sprievodcom Danielom, ktorý nám všetkým daroval balíčky s lístkami koky, ktoré sme mali povinne žuvať. Dobre, že sme si dali poradiť a výškové výkyvy sme nakoneic zvládli a dorazili do čarovného horského hotela.

15Jedlo, to som tu ešte nespomínala. Tak! Viete, že v Peru majú 4000 druhov zemiakov? Ha! A pár desiatok farieb a veľkosti kukurice. Skvelé ryby, salsy, divné polievky a keď tam budete, ochutnajte aj lamie mäso. Miestnou špecialitou sú tam aj CUY (čo je morské prasiatko), to som teda nejedla, ale voňalo parádne.

16V kaňone COLCA, ktorý je vysoký vyše štyri kilometre sme pozorovali ranný vzlet kondorov. Tí však nevzlietli, pre vybuchnutú sopku, tak sme cez okno izby pozerali aspoň na ňu.

Ono to všetko zatiaľ vyzerá idylicky, ale nie vždy mi bolo do smiechu. V nadmorskej výške nad 3500 m.n.m. sme mali stráviť ešte týždeň! Spomínala som tu najvyššie položené jazero (teraz vedomosti zo Zemepisu), áno, áno - TITICACA. Kým sa k nej dostanete, musíte prespať v ošarpanom mestečku PUNO, ktoré nie je veľmi vľúdnym miestom. Ale ono vám to potom to jazero trochu vynahradí. Je obrovské, cítite sa ako na mori. Navštívili sme ostrov, kde žijú pôvodní obyvatelia, ktorí turistov pozývajú v skupinkách k sebe na obed. A tu sme ochutnali toho najlepšieho pstruha na svete!

Tam-ta-da-dá! Blížime sa k finále. K najkrajšiemu a najmagickejšiemu mestu, ku CUSCU. Vysoká nadmorská výška, koloniálny charakter v obklopení hôr, Starbucks a KFC na hlavnom námestí pod strážnou rukou Inkov. Úžasné baríky, reštaurácie a veeeeeľa obchodíkov s tisíc krásnymi suvenírmi. Náš slovenský sprievodca dobre hovoril- „Zbaľte sa len do polky kufra!“. Tí, čo neposlúchli kupovali ďalšiu batožinu.

Mnohí sa ma pýtajú čo to prakticky znamená, byť dlhší čas v takých nadmorských výškach. Nuž, napríklad to, že si nesiete kufor na prvé poschodie do hotelovej izby a zadýchate sa ako po maratóne, srdce vám ide vyskočiť a dýcha sa prekliate ťažko. Preto stále pijete kokový čaj. Celý čas. Vrchol výletu mal ešte len prísť! INCA RAIL nás priviezol do dedinky Machu Picchu, kde sme prespali a skoro ráno sa odviezli tam! Ono to tak býva, človek sa na niečo teší, si to predstavuje, vysníva a potom to len zbytočne sklame.... Tak som na to bola pripravená. Ach, Machu Picchu, všetci o tom hovoria, že by tam chceli ísť, že aké to asi musí byť...Nuž, a je to lepšie ako v predstavách. Ráno, keď stúpala para z hôr dažďového pralesa sa prvé lúče slnka opierali do kamenného mesta, z ktorého sa vám zatočí hlava. Vy len ticho stojíte a dívate sa na nesmiernu krásu.

Zopár doplňujúcich informácii k Peru: Inkovia sa nenazýval celý národ, INKA bol vládca/kráľ ktorý vládol, avšak kečuánština (po španielčine druhý oficiálny jazyk) je náročná a nikto okrem nich by nevedel vysloviť meno tohto národa. Machu Picchu sa nečíta v druhom slove s „k“ a Peruánci sú jeden z najpohodovejších národov, ako keby múdrosť svojich predkov skrývali v hravých očiach, ktoré sa vedia uprene dívať a vy tušíte, že o fungovaní prírody a vesmíru tušia viac než vy. Klasická moderná medicína tam nie je populárna, ľudia dôverujú liečiteľom (curranderos), za ktorými mimochodom cestujú ľudia z celého sveta. A keď ich bolí brucho, alebo hlava, dajú si Coca-Colu 🙂 Je to krajina bohatá na prírodné zdroje všetkého druhu, dokonca sú druhým najväčším lovišťom rýb na svete. Tridsať miliónov obyvateľov pre korupciu, ktorá trvá hádam od čias španielskej kolonizácie žije na hranici chudoby.

PS: Aby som to nekončila depresívne Lama v prirodzenom prostredí je to najmilšie a najhebkejšie zviera planéty.
27

28

Andský kríž

 

Mgr.art. et MgA. Jana JanoveMgr.art. et MgA. Jana Janove
Autorka článku je absolventka Janáčkovej Akademie Múzických umění, Brno Odbor rozhlasová a televizní dramaturgie a scénaristika ako aj Akadémie umení v Banskej Bystrici, odbor Filmová dramaturgia a scenáristika a Filmová dokumentárna tvorba. V súčasnosti vyučuje na ZUŠ Rimavská Sobota a okrem učenia pracuje aj pre Slovenskú televíziu a TV Rimava. V Rimavskej Sobote sa niekoľkokrát predstavila aj v úlohe moderátorky, napríklad na podujatí Teatro Fashion Days alebo v Kvízmajstrovi.

 

 

 

 

 


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross