Menu
Minimálne stredná a staršia generácia sa v minulosti určite stretla so „zaručenou“ správou, že niekde pochovali do hrobu človeka, ktorý už nejavil známky života. Po pohrebe sa mal v hrobe prebrať, no a samozrejme, cesty von odtiaľ nebolo.
Pri exhumácii sa potom údajne našli obhryzené prsty rúk, ktoré si mal pred krutou smrťou nešťastník zo zúfalstva obhrýzť. Pokoj obyvateľov Rimavskej Soboty rozvíril na prelome januára a februára roku 1893 nasledovný prípad.
V tom období sa mestom šírila správa, ktorá držala ľudí v napätí, strachu a zdesení. Zvesť bola tak výbušná, že slabšie povahy zalieval studený pot a zamdlievali. Už sa nešepkalo, ale otvorene hovorilo, že dňa 29. 1. 1893 zomrela jedna počestná a dobre situovaná miestna obyvateľka.
Článok pokračuje pod reklamou
V hrobe sa mala zobudiť a svoje telo mať celé dohryzené. Keďže to logicky vzbudzovalo verejné pohoršenie, vrchnosť musela zasiahnuť a po stope prípadu vyrazili tiež novinári z periodika Gömör – Kishont (Gemer – Malohont).
Novinári rýchlo zistili, že celý hororový príbeh je vymyslený a ľudia bez overenia skutočnosti ho šírili ďalej. Bolo jasné, že tuná nestačí obyčajné dementovanie celej aféry, aby sa verejnosť upokojila a tak sa hlbšie pozreli, čo sa to vlastne pred a po inkriminovanom pohrebe stalo.
Dňa 26. 1. 1893 je 52-ročnej Emílii Stolczovej v miestnej nemocnici diagnostikovaný ťažký zápal pľúc. O deň neskôr ju prídu navštíviť rodinní príslušníci a ošetrujúci lekár im oznamuje, že stav pacientky je veľmi zlý. Zápal postupoval ďalej a pľúca pacientky sa zavodňovali.
Napriek všemožnej snahe lekárov nebolo možné priebeh choroby zvrátiť. Ráno, dňa 29. 1. 1893, keď vstúpil lekár do izby, tak konštatoval, že pacientka sa už dusí a smrť nastane v priebehu pár hodín.
Jeho prognóza sa naplnila a zároveň určil smrť pacientky. Toto isté potvrdil aj mestský lekár, ktorý mal na starosti obhliadku tela. O tomto akte vystavil príslušné potvrdenie a pozostalí dostali povolenie, aby na druhý deň mohli zomrelú pochovať.
Počas pohrebu bolo telo zosnulej vystavené na katafalku v otvorenej rakve. Jeden z rodinných príslušníkov zbadal, že jej telo je ešte stále teplé. Tento svoj objav ozrejmil aj ostatným smútočným hosťom. Na miesto pohrebu bol privolaný mestský lekár, ktorý zosnulú opätovne riadne vyšetril. Ubezpečil všetkých prítomných, že nezistil žiadne známky života, Emília Stolczová bola mŕtva a následne sa pochovaním dokončil celý pohrebný akt.
Takáto teda bola pravda a až potom začali vznikať v meste tie divoké konšpirácie. Vždy sa niečo priložilo, zveličilo a hororová fáma začala žiť svoj život v Rimavskej Sobote. Dobová lekárska veda vedela s presnosťou určiť, či je niekto mŕtvy alebo v zdanlivom bezvedomí.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako bolo v novinách dodané, tak pri pokročilom zápale pľúc dochádza k postupnému a nevyhnutnému zaduseniu pacienta.
Poskytlo sa aj stanovisko k teplému telu zomrelej. Pri zadusení sa v tele koncentruje oxid uhličitý, dochádza tam k chemickej reakcii, ktorá spôsobuje, že telo zomretého je teplejšie ako pri iných úmrtiach.
A tak v Rimavskej Sobote skončila jedna fáma, ktorú výdatne živili samotní obyvatelia a správa o pochovaní živého človeka sa šírila najskôr v blízkom okolí a potom aj v tých vzdialenejších miestach.
Samozrejme, stále sa niečo pridávalo, až po obhryzené prsty nebohej, ktorá sa mala v hrobe prebrať k životu a zo zúfalstva si ich pohrýzť. To, že exhumácia nebola realizovaná, o tom sa mlčalo, lebo by potom nejestvoval strašidelný príbeh z Rimavskej Soboty.
Zdroj: Gömör – Kishont zo dňa 16. 2. 1893
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
