Menu
Jej kvality neušli pozornosti reprezentačných trénerov. Kristína Horváthová reprezentovala Slovensko na majstrovstvách Európy žien v Maďarsku, kde bola dokonca kapitánkou národného tímu vo vodnom póle. Predtým zápolila tiež na ME junioriek v Portugalsku. Vysokoškoláčka z Chrámca bojovala v priebehu januára so spoluhráčkami o postup na olympiádu do Tokia. Kvalifikačný turnaj prebiehal v talianskom Terste. Tím spod Tatier však prehral všetkých šesť stretnutí a obsadil posledné ôsme miesto. Miestenku na olympijské hry si zabezpečili Maďarky a Holanďanky.
Netají sklamanie
„Som sklamaná, že sme nepostúpili na olympiádu. Konečne sme si však po dlhom čase zahrali nejaké zápasy. Súviselo to predovšetkým s pandémiou koronavírusu. Od vlaňajších majstrovstiev Európy, ktoré sa v januári konali v Budapešti, sme totiž neodohrali na reprezentačnej úrovni vôbec žiadny zápas. Tento kvalifikačný turnaj považujem za dobrú skúsenosť,“ uviedla pre Rimava.sk dvadsaťjedenročná brankárka, ktorá pôsobí v Olympii Košice a študuje na Prešovskej univerzite.
Slabšia príprava
Ako poznamenala, prvé sústredenie v rámci prípravy na kvalifikáciu absolvovali v novembri v Šamoríne a odvtedy sa tam pripravovali.
Článok pokračuje pod reklamou
„Chceli sme sa pokúsiť o postup. Slovenský tím žien doteraz pod piatimi kruhmi neštartoval. Dali sme do toho všetko. Bohužiaľ, tá príprava bola taká, aká bola. Nehovoriac o tom, že ligová súťaž má stopku, ani sa nezačala v tejto sezóne. V našich kluboch neprebieha kvôli prijatým opatreniam tréningový proces. Hernú prax malo len pár našich legionárok. Myslím si, že sme reálne mali na Kazachstan a Izrael. Lenže po fyzickej stránke sme boli zrejme na tom zo všetkých tímov najslabšie. Ani po mentálnej stránke sme neboli v pohode,“ zhodnotila Kristína nevydarené ťaženie. Pôvodne sa mal kvalifikačný turnaj uskutočniť v marci minulého roka.
Bezmocnosť a zúfalstvo
Horváthová dostala v bránke väčší priestor než jej konkurentka. Musela sa v nej veru poriadne obracať. Slovenky sa v defenzíve nevyznamenali, nevynikali ani v ofenzíve. V základnej skupine utrpeli tri vysoké prehry s Holandskom, Talianskom i Francúzskom. V kľúčovom štvrťfinálovom dueli potom schytali výprask od Grécka a prišli tak definitívne o šancu postúpiť na OH. Ďalšie dve prehry utrpeli v skupine o 5. až 8. miesto, v ktorej najtesnejšie podľahli Kazachstanu a rozdielom troch góloch prehrali s Izraelom. „Niekedy ma chytalo zúfalstvo. Do našej bránky sa sypal jeden gól za druhým. Nevedela som, čo mám urobiť lepšie, aby ich bolo menej,“ priznala Kristína. Sebakritika jej nechýba. Aj po vydarených zápasoch uvažuje nad tým, čo mohla urobiť lepšie. „Nebola som spokojná so svojimi výkonmi v Terste. Viem, že som mala málo natrénované. Cítila som, že to nebolo ono. Keby som bola v neustálom tréningovom i zápasovom rytme, vedela by som viac pomôcť družstvu.“ Dodala, že keby pandémia neovplyvnila jeho prípravu, dosiahli by určite lepšie výsledky a neskončili by posledné. „Tri zápasy by sme mohli vyhrať,“ usudzuje.
Pred rokom obsadili Slovenky na kontinentálnom šampionáte v maďarskej metropole ôsme miesto. Na takejto scéne účinkovali po veľmi dlhom čase. „Konečné umiestnenie bolo výborné, aj keď mohlo byť ešte o jednu priečku lepšie. Účasť na ME v Budapešti predstavovala pre mňa neskutočný zážitok. Vládla tam úžasná atmosféra, pričinili sa o ňu diváci. Na kvalifikácii v Terste sme nemohli vzhľadom na protipandemické opatrenia nikam chodiť. Spoznali sme len hotel, autobus a bazén,“ uviedla športovkyňa z južnej časti Rimavskosobotského okresu.
Niekdajšia plavkyňa
Neberie to tak, že iba tento rok mala so spoluhráčkami príležitosť získať olympijskú miestenku. „Domnievam sa, že toto nebola jediná možnosť dostať sa na olympiádu. Dúfam, že napríklad tú ďalšiu v Paríži zažijem na vlastnej koži. Chcela by som sa predstaviť na OH. Je však potrebné zlepšiť prístup k ženskej zložke, zatiaľ boli v rámci našej federácie uprednostňovaní muži. Potrebujeme odohrať viac medzinárodných turnajov. Na budúci rok by sme mohli ukázať na ME, že patríme k tým lepším celkom. Čo sa týka budúcoročných majstrovstiev sveta, nepostúpili sme na ne, sme prvými náhradníčkami.“
Kristína Horváthová je bývalou plavkyňou. S týmto športom začínala v Rimavskej Sobote a pokračovala v Košiciach. Neskôr ale presedlala na vodné pólo. Do jeho tajov prenikala v maďarskom Dunaújvárosi DFVE. Svoj talent potom rozvíjala v košickej Olympii. S Košičankami získala viaceré majstrovské tituly a v ich farbách sa predstavila tiež v Eurolige.
Zdroj: Rimava.sk, foto: album K. Horváthovej
