Medzinárodný filmový festival Art Film Fest, ktorý sa uskutoční od 20. do 27. júna 2025 v Košiciach, zaradil do svojho programu dva filmy režisérov, ktorí pochádzajú z Rimavskej Soboty. Oba nesú silný odkaz aj veľkú filmársku odvahu. Režiséri Rastislav Boroš a Peter Pavlík prichádzajú na festival s dielami, ktoré zrkadlia našu spoločnosť, históriu i súčasnosť.
Film Kronika večných snílkov v réžii Rastislava Boroša získal čestné miesto — otvorí 31. ročník festivalu, ktorý po prvýkrát v histórii zaradil do svojho programu aj prestížnu sekciu Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI.
Článok pokračuje pod reklamou
Peter Pavlík sa na Art Film Fest vracia po tom, čo mu v minulosti premiéru prekazila pandémia. Tento rok však všetko nasvedčuje tomu, že jeho nový film konečne uzrie svetlo sveta pred festivalovým publikom.
S oboma tvorcami sme sa rozprávali v krátkom rozhovore. Položili sme im rovnaké otázky. Ich odpovede prinášame v plnom znení.
Rastislav Boroš: Veľmi si vážim a úprimne ďakujem za dôveru programovému riaditeľovi aj všetkým, ktorí sa na tomto rozhodnutí podieľali. Je pre mňa aj pre náš film česť otvoriť filmový festival, navyše ak tento 31. ročník sa na Art Filme prvýkrát na Slovensku objaví prestížna kategória Medzinárodnej federácie filmových kritikov FIPRESCI. Také niečo sa na Slovensku stalo prvýkrát a hovorí to o exkluzivite tohto festivalu. S našim filmom sme sa zúčastnili viacerých svetových filmových festivalov, napríklad v indickej Goa, v Beverly Hills, v Houstone v Spojených štátoch a získali sme dokonca hlavnú cenu na francúzskom festivale nezávislých filmov ÉCU v Paríži, kde nás ocenili ako najlepší európsky nezávislý film. Ale účasť na Art Filme vnímam špeciálne, prvýkrát sme s filmom na Slovensku a prvýkrát ho uvidia slovenskí diváci a to je pre mňa veľmi vzrušujúci moment. Som nesmierne zvedavý ako film budú vnímať, pretože Kronika večných snílkov hovorí o nás Slovákoch a o Slovensku niečo dôležité, čo by podľa mňa nemalo byť zamlčané.
Peter Pavlík: Sme radi, že môžeme premiérovať na najprestížnejšom slovenskom festivale. O to viac, že uvedenie prvého dielu na tomto podujatí prekazila pandémia. Tak snáď pôjde tentoraz všetko podľa plánu.
Rastislav Boroš: Chcel som spraviť voľnú adaptáciu Timraviných Ťapákovcov, pretože tá novela pre mňa osobne rozpráva niečo univerzálne a večne platné o nás a o našej krajine. Zároveň som chcel tú predlohu výrazne rozšíriť a posunúť do magického realizmu, pretože tento žáner je mne vlastný. Veľmi som chcel pracovať s ťapákovskou rodinou groteskných motákov a lenivcov, ktorí tak smutno-smiešne prežívajú v nečinnosti, ale zároveň som tento ťapákovský svet rozvil do metafory. Moji traja bratia žijú vo svete, kde mŕtvi prirodzene spolunažívajú s nimi, kde sa čas mení a jedinou istotou je láska vo všetkých jej podobách, partnerská, bratská i materská. A zároveň som chcel tieto príbehy rozprávať atraktívne v nadsázke a s humorom, aby sa ten film ľuďom páčil a bavil ich.
Peter Pavlík: Náš film je v prvom rade príbehom Ľuboša. Človeka, ktorý prepadol konšpiráciám. Podporuje vojnového agresora, upiera práva menšinám a akýkoľvek pokrok civilizície ho desí. A inšpiráciou bola logicky spoločenská situácia na Slovensku. Náš film je zrkadlom krajiny, ktorá sa rúti cestou na zlú stranu dejín. A ešte je možno polovica spoločnosti na to hrdá.
Rastislav Boroš: Veľmi by ma potešilo, keby si diváci obľúbili postavy v týchto príbehoch, keby im boli blízke a rozumeli by im, pretože si myslím, že tak by v niečom viac porozumeli aj sebe samým a nám všetkým. A to je šanca, aby sme boli v skutočnom svete v tejto našej krajine k sebe bližší a lepší. Náš film nie je banálna prvoplánová komédia, na aké sa chodí do kina, aby sa človek zabavil a potom na film zabudol. Naše príbehy sú rozprávané groteskne, ale za zábavnými postavami sú skryté témy a obrazy, ktoré nútia divákov rozmýšľať. Myslím si, že náš svet je veľmi rýchly a naše životy v tom tempe len konzumujeme a ja by som bol rád, keby diváci odhalili metafory, ktoré sme do filmu poschovávali. Myslím si, že je dôležité rozmýšľať a odhaľovať, ako to s nami ľuďmi je a kto vlastne sme, lebo len tak tými ľuďmi zostaneme a budeme žiť v zdravej spoločnosti.
Peter Pavlík: Myslím, že hlavná myšlienka filmu by sa dala zhrnúť do zúfalého výkriku. “Ľudia, nebláznite, lebo to dopadne veľmi zle!” Ale aj táto myšlienka sa dá odrozprávať pomocou satirického nadhľadu. Potrebujeme trochu viac vzájomnej úcty a rozvážnosti. Nie sme jednostranní. Aj náš “hrdina” by konal inak, keby sa k nemu okolie chovalo s trochou viac pochopenia. Nenávisť je ako vlnobitie, ktoré postupne ničí empatiu v každom z nás. Zažili sme to počas fašistického aj komunistického režimu. Každá vlna sa však raz rozbije a podporovatelia diktátorských režimov sa na chvíľku stratia, aby sa zase vrátili. A my musíme vždy ukázať, že sme dostatočne silní, aby sme ich zvráteným pokušeniam odolali. Teraz tú dobu bohužiaľ žijeme a dúfajme, že odliv bude čoskoro.
Rastislav Boroš: Celovečerné filmy, ktoré vznikajú v profesionálnych podmienkach, nie je možné robiť bez podpory, či už finančnej alebo vecnej. Ani žiadne iné umenie nie je možné robiť bez takejto podpory. Platí to na celom svete a platilo to aj pred tisíc rokmi. Každý film v kinách, tak ako aj náš, by nevznikol, keby ho zásadne nepodporil Audiovizuálny fond, náš koprodukčný partner Slovenská televízia a rozhlas a ďalší partneri. Je pravda, že film má dlhý životný cyklus, od momentu keď sa začína písať, po chvíľu, keď je v kinách, prejde pokojne aj päť rokov. To znamená, že hlavná finančná podpora nášmu filmu vznikala zhruba pred dvomi-tromi rokmi. Odvtedy sa časy zmenili, zmenila sa politická situácia a myslím si, že sa zmenila aj spoločnosť. V súčasnosti existuje obrovský tlak dostať umenie pod kontrolu, ale história nespočetne krát dokázala, že umenie, ktoré je pod kontrolou, rýchle prestane byť umením. A spoločnosť bez umenia prestane byť civilizovanou a vrúti sa do barbarstva. A to je mi veľmi ľúto, lebo ja milujem svoj národ aj jeho umenie. Timrava by nikdy nenapísala Ťapákovcov, ktorí sú tu s nami viac ako sto rokov, keby ich nepísala absolútne slobodne. A rovnako môžeme hovoriť aj o Martinovi Kukučínovi, Martinovi Benkovi, Eugenovi Suchoňovi alebo Martinovi Hollom. Ono sa to možno nezdá niekomu, kto zápasí s nedostatkom základných životných potrieb, ale história nás opakovane učí, že bez slobodného umenia, ktoré zrkadlí naše radosti a starosti pravdivo aj v prípade, že tá pravda sa nám nepáči, krajina upadne, stratí silu existovať a pohltí ju iný národ, ktorý si svoju kultúru a civilizovanosť váži. A tohto sa ja obávam najviac.
Peter Pavlík: Tvorcov na Slovensku čakajú ťažké časy. Na druhej strane by to mohlo naštartovať väčšiu mieru kreativity. Slovenská kinematografia je na tom najlepšie za posledných veľa dekád. A bola by škoda, keby tento rast zastavili nekompetentní politici. Náš film vznikal bez akejkoľvek podpory. Čo je vzhľadom na tému pochopiteľné. Nikto nemá rád, keď sa mu nastaví zrkadlo.
Rastislav Boroš: Rimavská Sobota, alebo skôr Rimavské Janovce a náš Malohont, ale pokojne aj Novohrad s Lučencom a aj Gemer, to je svet, v ktorom som vyrastal a také niečo človek v sebe nikdy nepoprie. A ja, navyše a ani náhodou, ani nechcem. A vždy a vo všetkom, čo robím, sa ľudia, príbehy a témy z tohto nášho kúta Slovenska, zrkadlia v mojich filmoch. Viac, či menej, priamo alebo nepriamo, ale vždy. Náš kraj je jedinečne smutný, jedinečne magický a absurdný, ale vie byť aj jedinečne veselý a ľudský. A ja sa do tohto sveta vraciam vždy, nech som kdekoľvek. Mne je vlastne len ľúto, že film je tak komplikovaný, náročný a nákladný, že mu musíte venovať dlhé roky a ja viem o toľkých témach a príbehoch z nášho kraja, ktoré by som chcel rozprávať.
Peter Pavlík: Rimavská Sobota má pre moju tvorbu obrovský vplyv. Bez skvelých soboťanov by žiadny z mojich filmov nemohol vzniknúť. Náš aktuálny príbeh sa odohráva priamo v našom meste a slúži takisto ako varovanie toho, čo pravdepodobne čaká Slovensko. Náš “hrdina” dokonca často cituje nášho pána primátora. Je jeho veľkým obdivovateľom a je pre neho akýmsi vzorom. Stále však platí, že výsledný film je odrazom celého Slovenska, nie iba Rimavskej Soboty.
Rastislav Boroš: Najprv si veľmi dobre zvážte, či vaša láska k filmu nie je len romantická ilúzia alebo sebecká túžba. A keď si budete istý, že film milujete úprimne, obetujte mu celý svoj život.
Peter Pavlík: Film je najkrajšou a najkomplexnejšou formou umenia. A veľké príbehy sú všade okolo vás. Nebojte sa ich vyrozprávať.
NENECHAJTE SI UJSŤ
