Menu
Kedysi učiteľka, vychovávateľka v družine na Základnej škole P. Kellnera Hostinského na Družstevnej ulici v Rimavskej Sobote a teraz aktívna predsedníčka Klubu záujmovej činnosti seniorov (KZČS). Jej bývalí, vtedy len malí prváčikovia alebo druháci ju aj po rokoch spoznávajú a zdravia na ulici. Hoci dnes už je dôchodkyňa stále je plná života a užíva si každú chvíľu v spoločnosti iných. Reč je o Jolane Kaliankovej, ktorá dokazuje, že aj jeseň života môže byť pekným a pestrým obdobím človeka.
S redakciou Rimava.sk sa táto dáma v rokoch podelila o svoje spomienky z čias učiteľských, predsedníckych v KZČS a priblížila nám aj to, ako ona a jej rodina trávia vianočné sviatky.
„Dlhé roky som učila na Družstevnej. Robila som aj štrnásť rokov v školskej družine vedúcu a potom som začala učiť na prvom stupni, prvý a druhý ročník, až do dôchodku,“ začala rozprávať pani Jolanka a pokračuje: „Deti sme vtedy učili všetko, nie ako teraz keď nastúpia do školy vedia chytiť ceruzku, vedia ako majú sedieť či dokážu rozlíšiť farby. Toto všetko sme ich museli naučiť. Ale boli to milé a zlaté detičky, ktoré ma aj teraz ako som staršia spoznávajú na ulici,“ spomína bývalá učiteľka, podľa ktorej mala dobrých žiakov, jej žiakmi boli aj rómske deti. „Učili sme ich hygienu ako si umyť ruky, nosili sme im aj školské veci. Taká perlička s nimi, na ktorú si spomínam bola počas obedu, kedy mali plnenú papriku s guľkami. Toľko sa obzerali okolo seba či ich niekto vidí a keď nie, chytili guľku do ruky a celí špinaví od toho ju zjedli. Vtedy ešte nevedeli používať príbor a nevedeli ani ako to majú jesť,“ opisuje s úsmevom jednu z príhod. Ako poznamenala teraz deti nemajú taký rešpekt pred dospelými a veľa si dovoľujú. „Myslím, že to urobila demokracia a právo dieťaťa. Toto ich narušilo, že tie deti môžu učiteľovi povedať čo sa im chce a robiť si čo sa im zachce. Ale my, čo sme skôr narodení, sme to vtedy nedovolili aby si na hodine robili čo chceli. Kedysi bol celkovo väčší rešpekt,“ zhodnotila pani Kalianková.
Na učiteľské časy však rada spomína, ale podľa jej slov už jej nie je tak ľúto ako zo začiatku keď prestala učiť. „Zamenila som generácie. Od tých detičiek som prišla k dôchodcom a tu v klube nám je tiež veselo, máme rôzne akcie a aj vážne témy premeníme na žart,“ dodala terajšia predsedníčka KZČS, ktorou je pani Jolanka už trinácty rok. Ako priblížila, v klube organizujú pre seniorov rôzne besedy, vedomostné kvízy, zábavné hry, športové dopoludnia alebo dopoludnia žartov či vychádzky do prírody. „Chodíme najmä do mestskej záhrady, keďže vekový priemer u nás je nad 74 rokov. Tam si posedíme, dáme si vínko alebo kofolu a potom každý prejde pešo domov. Ja mám vtedy výhodu lebo bývam blízko,“ povedala pani Jolanka s úsmevom a dodáva, že v klube sú veľmi radi, že do klubu prichádzajú seniori. „Nechceme, aby sa starší ľudia stránili spoločnosti, uzatvárali do seba a sedeli doma,“ podotkla. Program klubu však týmito aktivitami ani zďaleka nekončí. Podľa pani Jolanky si v klube počas roka pripomínajú rôzne výročia, udalosti, medzinárodné dni ako aj sviatky. „Na fašiangy si robíme šišky, máme aj kultúrny program spojený s vystúpením nášho speváckeho zboru. Naposledy pred Vianocami sme mali Posedenie pri jedličke, ktoré bolo spojené s Mikulášom, kde sme dostali aj balíčky,“ priblížila predsedníčka pár podujatí v klube, podľa ktorej by sa chceli ešte stretnúť dopoludnia na Silvestra. Ako ozrejmila, vianočné sviatky však väčšina členov trávi so svojimi blízkymi a výnimkou nie je ani ona.
Vianoce u Kaliankovcov sú podľa pani Jolanky tradičné a najmä v kruhu rodiny. „Štedrovečerná večera je u dcéry Evy, tam sa zídeme celá rodina. Menu máme šalát, rybu, rezeň, kapustnicu, opekance s makom a samozrejme nesmie chýbať prípitok. Na Štedrý večer vždy dám pod stôl peniažky, aby sme ich mali celý rok,“ hovorí pani Jolanka a dodáva, že po večery sa prejde do izby, zazvoní sa na zvonček a potom si rozdávajú darčeky. Ako poznamenala, druhý sviatok vianočný trávia v pohodlí domova. „Taká papučková kultúra,“ dodala s úsmevom pani Jolanka, ktorá ako podotkla sviatky sa nezaobídu bez zákuskov a koláčov. „My pečieme medové rezy, potom piškótový závin s banánom alebo jahodami, alebo metrový koláč. Niekedy som piekla kysnuté koláče - makovník, orechovník s kakaom,“ priblížila. V kruhu rodiny trávi pani Jolanka aj Nový rok, kedy sa všetci zídu u nej doma. „Ale tie zvyky už nedodržiavame až tak. Polievku máme kuraciu, do ktorej si stále robím domáce rezance. Nemala by sa hydina lebo že odhrabe šťastie, ale už ani to nedodržiavame. Potom máme pečenú kačku s knedlíkami a kapustou,“ opísala silvestrovský stôl a dodala, že po večery na nich čakajú zákusky, neohrdnú ani kávou a Nový rok vítajú samozrejme prípitkom a poprianím si všetkého dobrého.
Hoci pani Jolanka má pomaly pred sebou úctyhodné okrúhle jubileum je živým dôkazom toho, že aj vo vyššom veku môže byť človek aktívny, tešiť sa na každý deň, ktorý prežije so svojimi blízkymi alebo priateľmi, a hoci ako sama hovorí: „Byť predsedníčkou je byť akoby „dievča pre všetko“, táto zodpovedná funkcia ju baví a napĺňa. „V klube nám je dobre a tú našu jeseň života máme pestrú,“ dodala na záver pani Kalianková.
Zdroj: Rimava.sk
