No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Je zakladateľom zoskupenia Tisovské cencúle. S manželkou začali otužovať neplánovane, dnes je to pre nich pravidelná rutina

Zdroj foto: archív D. Kojnoka

S otužovaním začal neplánovane. Nikdy by si nebol pomyslel, že sa tomu jedného dňa bude venovať a stane sa to rutinou v jeho živote. Prvýkrát sa do ľadovej vody ponoril v januári pred piatimi rokmi na Kurinci. „Predchádzala tomu výhra, respektíve ne-výhra, v tombole na Divadelnom bále u nás v Tisovci, noc pred ponorom. Prečo nie výhra, vysvetlím ďalej,“ začal s jeho príbehom o otužovaní Dušan Kojnok, zakladateľ zoskupenia Tisovské cencúle.

Pokračoval s tým, že niekoľko členov Sobotských ľadových medveďov sa zúčastnilo spomínaného bálu a do tomboly venovali jednu z cien – spoločný ponor a osuška s ich logom. „Manželka chcela túto cenu veľmi vyhrať, ale nepodarilo sa. Vyhrala to naša kamarátka. Manželku to však veľmi lákalo a povedala, že ona to pôjde skúsiť aj napriek tomu, že nevyhrala. Od šéfky ľadových medveďov dokonca dostala prísľub, že ak príde a zvládne ponor, dostane takú osušku, aká bola v tombole tiež,“ pokračoval.

Článok pokračuje pod reklamou


Prešlo iba niekoľko hodín od tejto spoločenskej udalosti a Dušan s manželkou, spoločne aj s výherkyňou ceny a jej priateľom, vyrazili na Kurinec. „Priznám sa, že od nej som predtým nikdy nepočul, že by mala záujem sa otužovať a navyše sprchuje sa len v horúcej vode, tak komu by to napadlo?! Čo sa mňa týka, rád skúšam nové a posúvam svoje hranice. Mal som teda už dlhšiu dobu záujem vyskúšať to, ale nebolo s kým a kde. Manželkina výzva ma preto nielen prekvapila, ale aj potešila zároveň, pretože konečne som mal možnosť vyskúšať nevyskúšané.“

Zima v tom roku bola skutočne zimou a na hladine jazera boli ešte hmatateľné kusy ľadu. Aj napriek tomu, že sa ponoru zúčastnili prvýkrát, vo vode vydržali 10 až 12 minút. „Zišlo sa nás v ten deň asi 11 a bol to naozaj poriadny adrenalín. Ale už vtedy sa nám to tak zapáčilo a chytilo, že sme absolvovali so Sobotskými ľadovými medveďmi v nasledujúcich mesiacoch a rokoch aj ďalšie ponory. Stále sme však uvažovali aj nad lokalitou, ktorá by nám z Tisovca bola bližšie a mohli sme tak častejšie vypĺňať čas touto zdravou činnosťou. V septembri 2020 sme v rámci výletu s krstnou dcérou a jej rodinou vyrazili k zatopenému lomu Baba nad Burdou a tam sa uskutočnili prvé pokusy o vyskúšanie chladnejšej vody aj z ich strany. Tiež to chceli skúsiť a lákalo ich to,“ vysvetlil s tým, že v októbri toho roku to s nimi skúsili ešte párkrát v potoku na Zbojskách a od novembra roku 2020 sa ich stálym miestom na kúpanie stal potok Furmanec pod Kordovými lúčkami.

„A takto sa naše rady rozšírili o ďalších troch členov, ktorých to tiež riadne chytilo. Vtedy som začal premýšľať už aj nad názvom skupinky, keď sme sa postupne rozrastali. Pretože stále sa našiel niekto, kto nás zaregistroval, videl, počul o nás, a chcel to vyskúšať. Nečakali sme, že to naberie až taký záujem o otužovanie aj zo strany iných Tisovčanov. A keďže ľadových medveďov, tuleňov, tučniakov, nanukov a podobných zamrznutých názvov združení je už veľa, začal som premýšľať nad nejakým iným, ktorý by vystihoval našu činnosť a zároveň sa k nám hodil.“ Názov Tisovské cencúle mu napokon napadol celkom spontánne. „Ujal sa. A okrem toho neďaleko miesta, kam sa chodíme zmáčať, máme každú zimu nádherný a už aj známy útvar plný cencúľov,“ doplnil.

Zdroj foto: archív D. Kojnoka

Ako prezradil, nad otužovaním predtým výrazne nepremýšľal

Občas vraj iba zaregistroval v televízii nejaké reportáže z otužovania. „Nevenoval som tomu nejakú pozornosť, len niekde v podvedomí som mal pocit, že by som to asi aj vyskúšal. Veď za to nič nedám.“ Uvažovali už aj nad založením občianskeho združenia, avšak členovia sa zatiaľ kontaktujú prostredníctvom skupiny na Facebooku. „Niektorí členovia už majú aj župany a čelenky s naším logom.“

Uviedol, že vie o rôznych odporúčaniach odborníkov, ako treba postupne začať s otužovaním, Dušan Kojnok s manželkou ale išli priamo na vec. „Sú rôzne odporúčania. Napríklad uvádzajú, aby sa začínalo v sprche. My sme toto nikdy nepraktizovali. Jednoducho sme hneď, ako sa povie ´na prvú´, vošli do ľadovej vody a bolo to. Je to len o tom, či človek chce, alebo nie. A samozrejme, musí si byť vedomý svojho dobrého zdravia. Len vtedy je to v poriadku.“

Jeho zdravie sa podľa neho počas rokov otužovania výrazne zlepšilo. „Napríklad pred tým, ako som začal s otužovaním, som mával každoročne niekoľkokrát do roka nádchu spojenú s týždňovým tečením z nosa. Teraz mám pokoj. Ak aj prišla nejaká chrípka možno raz, aj to len v minulom roku, ale bola ľahšia a trvala maximálne dva dni.“

Pred vstupom do vody sa nedržia žiadnych rituálov

Uznal, že je dobré si pred ponorom zacvičiť alebo si trochu zabehnúť pred kúpaním či po ňom, ale robia to iba niektorí z nich a aj to nie pravidelne. „Stretávame sa každú nedeľu a keď sú dni voľna alebo sviatky. Počas týždňa chodia individuálne iba niektorí, ale to len vtedy, keď majú možnosť.“

Zaspomínal si, ako sa ich začiatky viažu na jazero Kurinec, ale lákalo ich nájsť miesto bližšie k bydlisku. „Spomínané miesto vo Furmanci (potok, ktorý preteká katastrálnym územím mesta Tisovec, pozn. red.) a jeho okolie sme si svojpomocne aj vyčistili na niekoľkých brigádach. Vyzerá to krajšie a hlavne čistejšie. Zväčšili sme aj priestor, kde sa dá parkovať už i viacerým autám. Pribudli aj lavičky od nášho člena Maťa a v roku 2021 mesto zabezpečilo rekonštrukciu mostíka cez potok. Občas však neodoláme a chceme vyskúšať príležitostne aj iné pekné a odporúčané miesta,“ vysvetlil a pokračoval, že si občas zvyknú zopakovať kúpanie v lome Baba nad Burdou. „Kolegovia zo skupiny Revúcke vločky nám dali rôzne tipy. Na základe ich odporúčaní sme napríklad už vyskúšali kúpeľ v Múranskej Hute, v Gemerských Tepliciach či v potoku pri Gombaseckej jaskyni, kde majú miestni otužilci perfektne vybudované miesto na kúpanie. Na Silvestra som vyskúšal nádhernú, ľadovú čistú vodu vo vodnej nádrži Bukovec pri Košiciach.“

Článok pokračuje pod reklamou


Skupina „Tisovské cencúle“ má momentálne viac ako 120 sledovateľov

„V skupine môže byť aj takýto počet, to neviem, veľmi počty nesledujem, ale to sú väčšinou len diváci, fanúšikovia, podporovatelia a možno aj potenciálni členovia – otužilci. Praví členovia skupiny, teda Tisovské cencúle, sú len tí, čo chodia otužovať. Nevedieme si zatiaľ ani nejaký oficiálny zoznam, ale určite nás je už viac ako 20 členov, ktorí sa striedame vo vode.“

Zápisy ponorov si ale vedú v kronike, ktorú vytvorila jeho krstná dcéra Zuzana Karasová. „Eviduje v nej každý ponor od dátumu, kedy sme začali. Čo môžem potvrdiť je skutočnosť, že záujemcov o tento zdravý spôsob života, ktorým otužovanie je, naozaj pribúda. Nikdy by som nebol veril, že sa v Tisovci nájde toľko ľudí, ktorí budú ochotní vliezť do ľadovej vody a potom pokračovať v otužovaní. Veľmi ma teší, že sme k tomu mohli prispieť aj v našom zoskupení, ktoré sa nám z týždňa na týždeň rozrastá. Som rád, že svojím príkladom vieme nabudiť záujem aj u ďalších a ďalších záujemcov.“

Otužovanie je v skutočnosti pre každého a vek nie je žiadnou prekážkou

„Je to naozaj široký diapazón. Sú to ľudia v každom veku, dokonca aj deti občas zatúžia vyskúšať niečo nové, ale hlavne dospelí od tých 20 a vyššie. Aj v dôchodkovom veku nie je neskoro začať s otužovaním, čo vidím pri rôznych skupinových akciách s kolegami z Revúcej. Zvykneme sa zúčastňovať ich Mikulášskeho ponoru v Gemerských Tepliciach a oni zasa našich vianočných alebo novoročných ponorov,“ povedal a na záver doplnil, že otužilci sú jedna veľká rodina, ktorá sa stále rozrastá.

NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross