Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Čím menšie deti sú, tým je pre ne učiteľ – muž väčšou raritou. Spomedzi 52 učiteľov v materských školách na Slovensku, je jeden aj v Rimavskej Sobote. A je veľmi obľúbený.
V škôlke na Sídlisku Rimava pracuje Peter Pôbiš už takmer 10 rokov. Veľkej obľube sa teší medzi deťmi aj rodičmi, no ako sám hovorí, práca v materskej škole je jeho poslaním.
Po skončení strednej školy som sa rozhodoval, čo ďalej a v knižke ,,Kam na školu", som sa dočítal o odbore Predškolská a elementárna pedagogika. Hneď ma to zaujalo, tak som si podal prihlášku. Musel som sa pripraviť na prijímacie skúšky od základov, nakoľko na strednej škole som mal diametrálne odlišné zameranie. Študoval som totiž odbor údržby a opravy cestných motorových vozidiel.
Článok pokračuje pod reklamou
Áno, nakoniec sa to podarilo a bol som medzi 150-timi, ktorí prešli. A prečo učiteľstvo? Vždy som mal k deťom blízko a vždy som si s nimi rozumel.
Pokiaľ nerátame brigády počas strednej a najmä vysokej školy, tak áno, celý čas som pracoval len v materskej škole. Najprv to bolo 2 a pol roka v Banskej Bystrici, kde, žiaľ, bolo nereálne s platom začínajúceho učiteľa ostať, ak sme sa chceli s mojou manželkou osamostatniť a riešiť si vlastné bývanie. Vrátili sme sa teda domov do Oždian, kde som 6 mesiacov zastupoval počas PN a od roku 2013 pracujem v Materskej škole na Sídlisku Rimava.
Veľmi. Mám možnosť deti rozvíjať a niečo im zo seba odovzdať, viem ich tvarovať a rozvíjať ako jedinečné ľudské bytosti. Malé deti sú ešte neskazené spoločnosťou, robia veci spontánne a sú úprimné! Ako sa hovorí ,,tabula rasa,,. Samozrejme to nedokážem sám, ale v spolupráci s kolektívom materskej školy a hlavne v spolupráci s rodičmi.
Reakcie sú rôzne. Teraz je to už v pohode, ľudia si už zvykli, ale keď som začínal v Banskej Bystrici, v roku 2010 sa ma jeden otecko spýtal, či je u mňa všetko v poriadku. Najprv som tejto otázke nerozumel a odpovedal som, že všetko je v najlepšom poriadku. Až neskôr sa mi priznal, že sa obával, že som pre jeho dieťa hrozba, samozrejme sa mi potom ospravedlňoval. Nechcem to tu rozoberať nakoľko je to momentálne veľmi spoločensky diskutovaná téma. Podstatné je, že každému ide o spoločný cieľ, a to je spokojné a šťastné dieťa. Lebo ja tu nie som pre rodičov! Ja som tu v prvom rade pre potreby dieťaťa a niekedy to na prvýkrát rodičia nepochopia. Pochopia to až s odstupom času.
Článok pokračuje pod reklamou
Áno. Mám dvoch synov, osemročného Peťka a päťročného Oliverka.
Niečo sa použiť dá, ale čaro materskej školy a čaro kolektívu doma nič nenahradí. Som zástancom jednej peknej myšlienky a úplne sa s ňou stotožňujem – deti netreba veľmi vychovávať, treba pekne žiť a dieťa sa pridá. To znamená, že dieťa sa veľa učí pozorovaním. Ak mu budem vysvetľovať, že zahadzovať odpadky je neslušné a ja pred ním zahodím papier na zem, tak čo si z toho dieťa zoberie? To bol len taký príklad, platí to vo všetkom.
Viete, my sme už spolu tak dlho, že ani neviem, aké to je byť bez nej. Sme spolu 20 rokov a zosobášení sme 10 rokov, takže manželka veľmi dobre vedela o každom mojom kroku a pláne. Týmto ju pozdravujem a ďakujem jej za trpezlivosť hlavne v začiatkoch mojej učiteľskej kariéry. Lebo učiteľ je jediné zamestnanie, kde sa preukázateľne kradne. Ale žiaľ, kradneme doma a nosíme to do roboty.
V ranom detstve som všetko opravoval a každému som všetko rozoberal, neskôr som chcel byť zverolekár, nemal som nato ale známky (smiech). Mám ale to šťastie, že ma práca s deťmi napĺňa. Keď ráno vstávam nemám pocit, že idem do roboty, ktorá ma nebaví. Baví ma lebo ani jeden deň v materskej škole nie je rovnaký a keď mi je aj niekedy ťažko a nemám svoj deň, tak mi to deti dokážu veľmi zjednodušiť. Majú nejaký radar, vycítia, že potrebujem povzbudenie, alebo humornú príhodu. Lebo nie len deti sa učia! Aj my dospelí sa učíme od detí.
Pochádzam z Rimavskej Soboty a žil som tu do svojich 12 rokov. Potom sme sa presťahovali do Oždian, kde žijeme dodnes.
Bývam v rodičovskom rodinnom dome v Ožďanoch, ktorý si väčšinou svojpomocne prerábame. Som technicky zručný a čo neviem, sa rýchlo naučím. Takže ma bavia všetky práce okolo domu, najmä s drevom. Záhradu veľmi nemusím, ale pomáham tam manželke. Mojou najväčšou záľubou je určite moja rodina a deti, ktorým venujem väčšinu voľného času. Rád behávam a zúčastňujem sa rôznych pretekov, cestných, ale aj trailových. Momentálne behávam so psom, ktorého sme si osvojili z útulku. Rád chodievam s rodinou do prírody. S deťmi veľa športujeme. Venujú sa hokeju v Rimavskej Sobote a futbalu v Ožďanoch, takže okrem stredy a nedele máme každé dni tréningy, čo je časovo dosť náročné zvládať, ale kým ich to baví, tak ich s manželkou podporíme vo všetkom.
NENECHAJTE SI UJSŤ
