Menu
Nie je ničím nezvyčajným, keď sa mladý človek venuje hudbe. Keď ho osloví natoľko, že ju chce aj študovať. Živiť sa ňou. Nejeden Rimavskosoboťan sa už za hranicami mesta (či krajiny) presadil vďaka svojmu talentu a hudobnému nadaniu. A plní si svoj hudobný sen. Ja poznám jedného, ktorý si zamiloval možno trochu nevšedný nástroj. Organ. Vraj od útleho detstva obdivoval ten mohutný zvuk, ktorý pravidelne počul v kostole, kde už ako trojročný chlapec miništroval. Mladý, 23-ročný Jozef Gödri je už dnes hlavným organistom rimavskosobotskej Rímsko-katolíckej farnosti. Hru na organ študuje na vysokej škole. A darí sa mu. Veď len nedávno si pripísal víťazstvo na medzinárodnej súťaži.
„Mal som dva a pol roka, keď som začal miništrovať, organ som počul veľmi často. Už ako dieťa ma fascinoval jeho mohutný zvuk - to spojenie kostol, liturgia, organ,“ hovorí Jožko, ktorý na Katolíckej univerzite v Ružomberku študuje učiteľstvo hudobného umenia a geografie a popri tom aj klavír. Priznáva však, že k hudbe má omnoho bližšie – venuje sa súčasne organu aj klavíru. Pri otázke, ako v ňom vlastne objavili nadanie pre hudbu, sa zasmeje. „Mali sme susedku, pani Šuligovú, učiteľku klavíra v Základnej umeleckej škole. Raz, keď mamka išla na nákup, nechala ma pri nej, mal som možno päť rokov. Opýtala sa ma, či si chcem niečo zahrať na klavíri, posadila ma tam, ja som niečo brnkal a vraj vtedy povedala, že by ma mali prihlásiť do hudobnej,“ spomína hudobník, ktorý potom skutočne navštevoval ZUŠ-ku a do tajov klavírnej hry ho zasvätila práve suseda, neskôr pokračoval v triede pani učiteľky Evy Čarnokej. Sám sa však naučil hrať aj na gitaru.
To, že sa pri voľbe štúdia vybral tým správnym smerom, dokazujú aj jeho posledné úspechy. V apríli bol na medzinárodnej súťaži v Ružomberku najúspešnejším organistom vo svojej kategórii. „Ide vlastne o Študentskú umeleckú činnosť, no s medzinárodným zastúpením – zúčastnili sa jej nielen slovenskí študenti, ale aj Česi, Poliaci, Nemci. Súťažilo sa v štyroch kategóriách, klavír, organ, spev a štvorručná hra. V každej kategórii sú navyše dve úrovne, podľa toho, či daný nástroj študuješ na vysokej škole alebo si vyštudoval konzervatórium v danom odbore,“ hovorí organista, ktorý však nebol na súťaži po prvýkrát. Vlani skončil druhý - no iné miesta ani neboli udelené.
Pred porotou tento rok zahral dve skladby: Prelúdium a fuga G-dur od Johanna Sebastiana Bacha a skladbu Toccata h-mol od francúzskeho skladateľa Eugena Gigouta. Málokto možno vie, ako tie skladby znejú, ale asi by sme sa zhodli, že už len podľa tých názvov nepôjde o nič nenáročné.
Potvrdzuje to aj samotný organista – na súťaž sa chystal od júna minulého roka. „Samozrejme s občasnými prestávkami kvôli skúškam, diplomovke a podobne. No cvičil som permanentne, pod vedením doktorky Zuzany Zahradníkovej, u ktorej hru na organ študujem. A skutočne jej vďačím za veľa,“ zhodnotil Jozef, ktorý, ako prezradil, strávil hodiny a hodiny v kostole za organom, no trénoval aj doma pri klavíri. Susedia si vraj už zvykli 🙂
Ak práve nie je v škole, hrou na „kráľovský nástroj“ sprevádza liturgiu v miestnom katolíckom kostole. Organistom farnosti sa stal v 19-tich rokoch. „Začal som ako druhák na vysokej škole. Predtým som však hrával na syntetizátore v menších kostoloch v okolí,“ vysvetľuje Jožko a priznáva, že spočiatku mu bola verným spoločníkom aj tréma. „Po čase to prejde. No samozrejme, stále je tam pocit zodpovednosti. Preto veľa cvičím. Väčšinou, keď je kostol prázdny a nikto ma nepočuje, ale občas aj vtedy, keď ho upratujú. Takže mi k tomu znie aj vysávač,“ hovorí so smiechom.
Na hraní a spievaní v kostole je podľa jeho slov najťažšie ranné vstávanie. „Hoci bývam blízko, z postele nemôžem bežať rovno do kostola. Ak je prvá omša ráno o ôsmej, hlasivky musím zobudiť skôr. Optimálne je dve hodiny vopred. A ako organista hrávam omše, v nedeľu aj cez sviatky, sobáše – vždy, keď som doma. Väčšinou hrám aj spievam. Hoci by to tak nemalo byť,“ spomenie Jožko a keď sa stretne s mojím nechápavým pohľadom (veď na tom predsa nie je nič zvláštne, že hudobník hrá aj spieva), pokračuje: „Je na to osobitný liturgický predpis. Ten hovorí, že v chráme by mal byť jeden organista, jeden žalmista a jeden spevák – kantor. Ja mám kumulované funkcie, v mnohých farnostiach to tak ostalo ako pozostatok z minulých rokov. Vtedy bola proste taká situácia. Starší organisti sa učili hrať od svojich predchodcov a tí zas od svojich. Stačilo, ak mali trošku hudobného cítenia. Dnes už má vysoké percento organistov aspoň hudobné vzdelanie. No je škoda, že vo väčšine miest a obcí organisti hrávajú len popri iných zamestnaniach a nemajú to ako hlavné povolanie,“ vysvetľuje študent, ktorý o pár týždňov ukončí svoje štúdium a hoci vyhliadky na prácu nevidí v regióne ružovo, odísť nechce.
„Chcel by som učiť, najradšej hudbu, ostať v Rimavskej Sobote alebo v okolí, proste tu v regióne. Doma je doma a treba sa pokúsiť uplatniť aj tu, ak sa dá, a svojou troškou prispieť k rozvoju regiónu,“ myslí si mladý hudobník, ktorý regiónu ostal verný aj pri svojej diplomovej práci. „Mapoval som hudobný život v Rimavskej Sobote po revolúcii. Snažil som sa o prierez celého hudobného života. Najlepšie spracovaná je pochopiteľne základná umelecká škola, literárne pramene a podklady sú hlavne o artificiálnej hudbe, teda tej, ktorá je zapísaná v notách. Ja som však venoval priestor aj folklórnym súborom, ľudovým hudbám, kapelám, ktoré začínali ako garážové, no teraz sa im vcelku darí. Máme tu pestrú hudobnú scénu, už len aby sa to rozvíjalo. Podľa mňa je tu veľa hudobných talentov, o ktorých možno každý ani nevie, no hlavne je to živá hudba,“ zhodnotil Rimavskosoboťan.
V obleku a za organom budí dojem, že doma mu od rána do večera znie len klasika. Omyl. Má blízko aj k iným štýlom, no priznáva, že na dnešnú hudbu má svojský názor. “V dnešnej hudbe podľa mňa existuje veľa hudobného smogu - pod tým rozumiem plytkú hudbu, chudobné texty, ešte chudobnejšiu harmonickú stavbu, to ma ubíja. V mnohých rádiách hrajú sedem skladieb dookola, preto ich už ani nepočúvam,“ hovorí Jozef. A čo teda počúva? „Všetko, čo sa počúvať dá, čiže samozrejme klasika, ale aj rock, metal alebo pop či dobrý jazz. Ak mám spomenúť konkrétne kapely, tak napríklad Led Zeppelin, Coldplay, Iron Maden, Toto, Queen a mnoho mnoho ďalších. No všetko, čo je dobré, chcem hneď vedieť aj zahrať a mám nervy, keď sa mi to chvíľku nedarí a musím sa s tým trápiť viac,“ dodáva so smiechom mladý organista.
Zdroj: Rimava.sk (Martina Urbanová)
