Menu
Ide o 5.pokračujúci článok série so zdravotníckou tematikou náväzný na úvodný článok „Kašeľ a dýchavica“ uverejnený na webe „rimava.sk“ Podľa medzinárodného dohovoru z roku 1992 je priedušková astma definovaná ako chronické ochorenie dýchacích ciest s hyperaktivitou a reverzibilnou obštrukciou priedušiek.
Ochorenie nie je infekčné, nie je prenosné na druhú osobu a i keď má neraz veľmi podobné príznaky ako chronická bronchitída, nie je s ním totožné. Ochorenie postihuje osoby s hyperalergickou imunitnou reakciou, teda osoby s hypersenzitívnou, prehnanou a pre organizmus škodlivou odozvou, teda alergiou na opakovaný styk s cudzorodou látkou. Zatiaľ nie je jednoznačne potvrdená príčina prečo u niektorých osôb takáto reakcia vzniká, predpokladá sa genetický pôvod.
Čo to vlastne alergia znamená ? Ide v podstate o obranný mechanizmus organizmu v zmenenej forme. Každý organizmus, keď sa stretne prvý raz s cudzorodou látkou, ktorú považuje za škodlivú, akéhokoľvek druhu, vytvorí si proti nej obranné protilátky v krvi alebo v bunkách a pri opakovanom stretnutí s ňou dokáže túto cudzorodú škodlivinu vo väčšine prípadov zlikvidovať. Alergický pacient naproti tomu si pri styku s takouto škodlivinou, ktorú označujeme ako alergén /antigén /, vytvorí také veľké množstvo protilátok, s takou veľkou a prehnanou obrannou reakciou, ktorá je už škodlivá aj pre samotný organizmus, v dôsledku čoho pri opakovanom styku s ňou vzniká obraz ochorenia, vymykajúci sa z bežného komfortu jedinca. Alergická odozva sa môže odohrať na ktoromkoľvek mieste tela, podľa vstupu alergénu do organizmu. Môže ísť napr. o zápalu podobný obraz na očných spojivkách, o alergickú nádchu, o zápalu podobný obraz zvukovodu, o prieduškovú astmu, o reakcie črevného traktu s hnačkami a zvracaním, o kožné vyrážky, svrbenie a pod. Niekedy je reakcia taká veľká a rýchla, /anafylaktický šok / napr.po uštipnutí včelou, že môže zapríčiniť aj smrť.
Alergénom môže byť najrozmanitejšia cudzorodá látka . Zo známejšich spomeniem napr. peľ stromov, tráv a burín, roztoče, včelí jed, vírusy, baktérie, plesne, zvieracia srsť napr.z mačiek a psov a pod. Spúšťacím mechanizmom alergickej reakcie môže byť napr. fyzická námaha, chlad, prechladnutie, infekt dýchacích ciest, tabakový dym, smog a pod. Veľmi častým vyvolávajúcim iniciátorom vzniku zjavného klinického chorobného obrazu prieduškovej astmy s typickým prejavom záchvatovej dušnosti a kašľa je infekcia dýchacích ciest so známkami zápalu dýchacích ciest , pri ktorom samotný bacil alebo vírus predstavuje alergén, na ktorý je jedinec precitlivelý čiže alergický. V prebiehajúcom chorobnom procese potom ide súbežne a súčasne o zápalové a alergické ochorenie s následným premršteným prejavom chorobných príznakov, čo v niektorých prípadoch podstatne sťažuje diferenciálnu diagnostiku.
Z toho vyplýva, že aj diagnóza ochorenia je neraz nejednoznačná a pochybná. V každom prípade treba zdôrazniť, že z jednorázového vyšetrenia, alebo z jednorázových údajov nemožno v týchto prípadoch prenáhlene vysloviť diagnózu prieduškovej astmy. Pre veľkú početnosť a variabilitu alergénov sa ani opakovanými doplnkovými vyšetreniami a testami mnohokrát nedá zistiť samotný alergén vyvolávajúci ochorenie a nevie to zistiť ani sám pacient na sebe sebapozorovaním.Vyslovenie tejto diagnózy je o to závažnejšie, že tak ako chronická bronchitída, tak aj bronchiálna astma je celoživotná, teda nedá sa v absolutistickom ponímaní úplne vyliečiť. Ochorenie sa dá stabilizovať, zmierniť chorobné príznaky klinického obrazu, utlmiť alebo znížiť frekvenciu záchvatov, vylúčiť styk so senzibilizujúcim alergénom a pod. V prípade ak teda došlo k úplnému a trvalému vymiznutiu príznakov, tak sa nejednalo o prieduškovú astmu, ale o astme podobnému ochoreniu /astma ekvivalent, spastická bronchitída, pseudoasttmatická bronchitída /. Na druhej strane, ak sa dá vylúčiť vzájomný kontakt, styk pacienta s konkrétnym evokujúcim alergénom, môže byť pacient úplne bez príznakov ochorenia aj niekoľko rokov a žiť plným životným tempom, napr. môže aj vrcholne športovať.
Klinický prejav ochorenia sa objaví z plného zdravia náhle s rôznou intenzitou príznakov. Konštantnými príznakmi sú kašeľ a dýchavica rôzneho stupňa. Kašeľ je väčšinou suchý, dráždivý, mnohokrát s pocitom tlakovej bolesti na hrudi. Dýchanie je namáhavé, výdych predĺžený, posluchovo so spastickými piskotmi, ktoré niekedy počuť aj na diaľku Príznaky sa často objavujú záchvatovito, čo je charakteristické pre astmu. Veľmi častým spúšťacím mechanizmom sú vírusy a baktérie pri akútnom infekte horných alebo dolných dýchacích ciest, takže koincidencia so zápalovým ochorením sťažuje objektívnu diagnózu čo neraz môže viesť k omylu. Omnoho ľahšie sa diagnostikuje priedušková astma s precitlivelosťou na peľ, roztoče, prach a pod. V diferenciálnej diagnostike je nepostrádateľná súhra odborného lekára pre choroby pľúcne a odborného lekára pre choroby alergické-alergológa. Dnes existuje široká paleta účinných antiastmatických liekov s individuálnym zameraním, o ktorých rozhodnú uvedení odborníci. Ochorenie si vyžaduje jednoznačne lekársky dozor a pravidelnú kontrolu.
Aj tento raz chcem zdôrazniť, že tematika je určená pre širokú laickú verejnosť a preto s konkrétnymi subjektívnymi pocitmi podozrenia na toto ochorenie je treba sa obrátiť na ošetrujúceho lekára.
MUDr. Július Bugár
autor je pľúcny lekár
/ Budúci nadväzný článok bude: „Kašeľ a dýchavica pri tuberkulóznom ochorení pľúc“./
.
.
Súvisiace články
Chronické zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia dolných dýchacích ciest
Akútne zápalové ochorenia horných dýchacích ciest: zápal prínosných dutín a priedušnice
Kašeľ a dýchavica 2. časť.
Kašeľ a dýchavica 1. časť
