KOKAVA NAD RIMAVICOU – V našom regióne sa narodilo množstvo úspešných ľudí. Talent nájdeme aj medzi terajšími študentmi, ktorí svojimi schopnosťami a odhodlaním dokazujú, že aj v mladých rokoch je možné plniť si sny. Cieľom redakcie Rimava.sk je tieto talenty odhaľovať a prostredníctvom rozhovorov ich predstavovať čitateľom.
Dnes vám predstavíme mladého fotografa Šimona Juhaniaka, študenta Strednej odbornej školy pedagogickej v Modre.
Článok pokračuje pod reklamou
Počiatočným Šimonovým cieľom bolo nájsť strednú školu, ktorá ho pripraví na štúdium histórie na vysokej škole. Šancu odísť z rodného mesta a spoznať Slovensko lepšie si nenechal ujsť. “Chcel som pochopiť, ako fungujú ľudia mimo môjho regiónu, a zároveň načerpať také to „nové myslenie,” priblížil.
Vzťah k písaniu poézie našiel. “Je pre mňa únikom od reality a zároveň filozofiou sama osebe.” Jedným z jeho snov je zdieľať tieto myšlienky a vydať knihu. “Mám však pochybnosti – čo ak si ju prečítajú ľudia, o ktorých básne sú? Na to som už viackrát dostal odpoveď od nemenovanej pani H.: „Ľudia ťa budú aj tak kritizovať, vydaj to,“ povedal s úsmevom.
Okrem písania básní ho uchvátila aj história 20. storočia, najmä zberateľstvo predmetov z prvej a druhej svetovej vojny. “K tomu som sa dostal najmä vďaka môjmu otcovi. Myslím, že každý koníček, ktorý mám, dotvára svet, kam sa každý snaží utiecť pred tým skutočným. Priestor, kde sa vieme vyjadriť, alebo len jednoducho existovať. Vypnúť sa od reality,” vyjadril.
Foteniu sa začal venovať ešte počas základnej školy. Po jej skončení sa však vydal novým smerom. “Tento koníček mi postupne vypadol z voľného času. Opätovný – nazvime to „bum“ – prišiel až v treťom ročníku na strednej škole, keď som sa rozhodol začať s analógovým fotoaparátom. K tomu mi dopomohol aj môj učiteľ psychológie J. Belák.”
Fotografovanie je spôsob, akým podľa neho dokáže človek vnímať okolie a príbehy iných intenzívnejšie. "Jednoducho to beriem ako formu psychohygieny, a zároveň ako spôsob, akým človek môže „maľovať na plátno“ jedným klikom. Zároveň je to skvelá cesta, ako spoznávať ľudí a pretvárať fotku do myšlienok.”
Ku klientom sa dostáva úplne náhodne. “Občas sa mi niekto prihovorí, no väčšinou som to ja, kto prevezme iniciatívu. Moje pravidlo teda znie: prihováraj sa, kým na to niekto nekývne,” povedal odhodlane.
Šimonove ďalšie kroky? Predstavy o tom, kam by chcel vo fotografii smerovať má. Zatiaľ to však necháva plynúť. “Beriem to ako koníček, ale zároveň sa tým snažím aj trochu privyrobiť. Napriek tomu mi je proti srsti vnímať to ako niečo, za čo mi musia ľudia platiť.”
Tvorbu nadaného fotografa je možné nájsť na Instagrame, kde vystupuje pod prezývkou __blexo__. “Fotenie je zaujímavá vec – človek spozná viac príbehov, získa nový pohľad na svet a zároveň si dokáže aspoň na chvíľu oddýchnuť od bežného života.”
Do svojej záľuby vkladá nielen energiu ale dáva si záležať aj na samotnom vyžarovaní fotografií. Nechýba mu ani predstavivosť a profesionálny prístup.
Ak má niekto záujem o fotenie, môže sa s autorom spojiť a dohodnúť detaily. Výsledkom budú fotografie, v ktorých každý vynikne svojou jedinečnosťou.
Najväčší problém pri fotení sú často samotní ľudia. “Nájdete perfektného človeka na váš projekt, no on vám povie, že sa necíti fotogenicky. V takom prípade je jasné, že ho nebudete presviedčať – rešpektujete to,” vysvetlil. Zároveň však vníma ako nízko sebaláska u ľudí klesla. “ V tomto prípade však nerozumiem, ako tí istí ľudia dokážu sami pridávať fotografie, kde je ich telo hlavným bodom. Smejem sa nad tým, že je to celé akési abstraktné.”
Podobný problém vidí pri street fotografii. “Ľudia sú často opatrní, no nie je to ich vina – žijeme v digitálnej dobe a boja sa, že ich fotka skončí na sociálnych sieťach. A úprimne, chápem ich.”
Pre fotenie nemá preferované miesta. “Každé miesto má svoju podstatu a jedinečnosť – rovnako ako ľudia,” objasnil. Výber vníma skôr ako náhodu. “Záleží na tom, kde sa stretnem s človekom, ktorého fotím. Väčšinou ide buď o myšlienku, ktorú chcem vo fotografiách zachytiť, alebo jednoducho o hľadanie miesta, kde sa model cíti dobre.”
“Náš región je nádherné miesto – niečím špeciálne, plné otázok, ale aj odpovedí na ne. V mojich očiach nádherná scenéria,” vyslovil.
Keďže ho zaujíma história, najviac si ho získali miestne pamiatky a význam pre naše dejiny. No zároveň vníma aj problém – na tento región sa zabúda. “Postupne upadá do neznáma, či už v politike, alebo v kultúre.” Pokiaľ by mal niečo zmeniť, vybral by si spôsob propagovania významných pamiatok.
Šimon má v pláne splniť si sen, ktorý má už od detstva - študovať históriu na vysokej škole. “Taktiež by som rád rozbehol v mojom regióne projekt „Živá história“, hoci zatiaľ existuje len ako náčrt na papieri. Cieľom projektu je umožniť ľuďom vidieť danú lokalitu, na ktorej stoja, tak, ako vyzerala kedysi – prostredníctvom starých fotografií a historických predmetov.”
Medzi jeho ciele zaradil vybudovanie vlastného ateliéru či dokončenie vysokej školy. Priznáva, že napriek jeho stanoveným cieľom, môže prísť niečo, čo ich zmení. “Najviac si preto hľadám čas na koníčky, ako je fotenie či poézia. Je to niečo, čomu sa chcem venovať.”
Šimona poháňa túžba zanechať po sebe odkaz, či už prostredníctvom histórie, fotografovania alebo poézie. Redakcia Rimava.sk verí, že jeho odhodlanie a talent ho dovedú k úspechu.
NENECHAJTE SI UJSŤ
