Slovenské národné povstanie, ktoré vypuklo 29. augusta 1944, patrí k najvýznamnejším udalostiam moderných dejín Slovenska. Jeho odkaz sa odráža aj v slovenskej kinematografii, ktorá sa môže pochváliť viacerými pozoruhodnými filmovými dielami.
Slovenskí filmári sa k téme vracali v rôznych obdobiach, od prvých povojnových rokov až po súčasnosť. Nejde pritom len o oslavu hrdinstva partizánov a obyčajných ľudí, ale aj o skúmanie morálnych dilem, existenciálnych pochybností či tragických dôsledkov vojny na jednotlivcov i celé rodiny.
Pri príležitosti 81. výročia Slovenského národného povstania vám prinášame krátky prehľad filmov, ktoré sprítomňujú tieto augustové udalosti.
Článok pokračuje pod reklamou
Prvý a pravdepodobne najreferenčnejší titul na túto tému. A zároveň jeden z najslávnejších a najdôležitejších slovenských filmov vôbec. Predstaviteľ Jánošíka v historicky prvom hranom slovenskom filme a následne režisér ďalšej adaptácie Paľo Bielik točil trochu inak ako jeho dobový súputníci. Ide o film veľkolepý, využívajúci autentické zábery z SNP.
Príbeh sa sústreďuje na slovenskú dedinu, kde sa prostí obyvatelia menia na bojovníkov za slobodu. Do centra deja vstupujú bratia Svrčinovci – jeden sa vracia z nútených prác v Nemecku, druhý z bojiska na východnom fronte. Ich príchod domov vyvoláva napätie i bolesť v rodine, ktorá sa snaží vyrovnať s dôsledkami vojny. Dráma vrcholí tragickým gestom samovraždy, symbolizujúcim rozklad rodinných väzieb a ničivé následky vojnového konfliktu.
Povinné „čítanie“ respektíve pozeranie pre všetky generácie.
Po úspechoch pred kamerou sa Paľo Bielik etabloval aj ako režisér, čo naplno potvrdil filmom Kapitán Dabač (1959). Snímka, vychádzajúca z poviedky Vladimíra Mináča z roku 1955, rozvíja psychologicky ladený príbeh mladého slovenského dôstojníka. Ten počas bojov na Ukrajine postupne odhaľuje krutú realitu fašizmu a po návrate na Slovensko sa zapája do Slovenského národného povstania. Jeho osamelosť a neustále pochybnosti ho však vháňajú do vnútornej krízy.
V titulnej úlohe exceluje Ladislav Chudík, ktorý stvárňuje postavu zmietanú hlbokým existenciálnym rozporom. Práve týmto dielom sa v slovenskej kinematografii po prvý raz objavuje hrdina zobrazovaný ako vnútorne rozorvaná individualita s náznakmi jánošíkovskej symboliky. Kapitán Dabač predstavuje tragickú baladu o mužovi, ktorý nedokáže prekonať vlastné hranice.
Dokumentarista Stanislav Barabáš sa vo svojej celovečernej hranej prvotine pozrel na udalosti SNP netradičným spôsobom. Poviedkový film zložený zo šiestich segmentov sa sústreďuje na detskú optiku počas odboja. A to nie iba po obsahovej stránke. Ale aj formálnej. Dosahuje to napríklad aj tým, že zorný uhol kamery bol nižšie, ako je obvyklé.
Detskí herci zvládajú svoje party s gráciou a všetky intenzívne a nepríjemné scény majú tým pádom správny dopad. Aj keď samozrejme nejde ani vzdialene o podobný emocionálny knock-out ako pri sovietskom Choď a pozeraj sa alebo nemeckom Moste, ktoré sa takisto sústreďujú na detský pohľad udalostí 2. svetovej vojny, Barabáš je poetickejší než spomenuté klasiky. Odvahu počas vojny totiž nepreukazovali iba vojaci. V tomto prípade ide takisto o jeden z najzásadnejších počinov našej kinematografie.
Tradovalo sa, že počas 2. svetovej vojny bol v každej rodine aspoň jeden partizán a aspoň jeden gardista. S touto premisou pracoval aj autor rovnomennej divadelnej hry Peter Karvaš. A následne jeden z najvýznamnejších českých režisérov Jiří Krejčík (Vyšší princip, predstaviteľ doktora z Pelíškov).
Dramatický príbeh rodiny Kubišových, skrývajúcich v dome syna z partizánskeho odboja pred jeho kolaborujúcim bratom je dostatočne hutný v literárnej, divadelnej aj filmovej podobe.
Krejčík v tejto adaptácii netlačí režijne príliš na pílu, ale dáva priestor hereckým koncertom. A zišla sa tu teda skutočná špička našich umelcov. Od Jozefa Krónera cez Ladislava Chudíka, Ivana Mistríka až po mnoho ďalších. Veľmi silná a nadčasová záležitosť.
Román Ladislava Mňačka sa dočkal viacerých adaptácií. Najvýraznejšou je však tento počin dvojice Ján Kadár a Elmar Klos. Autorov Obchodu na korze.
Retrospektívne rozprávanie zraneného partizána Pavla nie je iba tradičným velebením odboja, ale prináša trochu plastickejší pohľad na povstanie.
Držitelia Oscara sa v najlepších tradíciách európskych nových vĺn pustili do odvážnej formálnej stránky a vďaka nej je ich kúsok stále strhujúcim a zaujímavým dielom. Silný príbeh, krásna kamera, svižný strih, podnetná práca so zvukom a hlavne oduševnelý výkon Jana Kačera dokážu stále emotívne aj intelektuálne stimulovať divácke vnemy.
Príbeh je zasadený do záverečnej fázy druhej svetovej vojny a sleduje cestu dvoch partizánov, ktorí sa snažia dostať späť k svojej jednotke. Spoločnosť im robí mladý nemecký vojak – zajatec, ktorý sa ocitá v nehostinných horách plných nebezpečenstva, neistoty a neustálej blízkosti smrti. V tomto priestore sa stretávajú ľudia stojaci na opačných stranách frontu. Nemecký vojak postupne stráca nádej na vyslobodenie a prepadá bezmocnosti.
Stanislav Barabáš spolu so scenáristom Ivanom Bukovčanom vytvorili film s baladickým podtónom, v ktorom vojna slúži ako rámec pre hlbšie uvažovanie o otázkach viny, súcitu a zachovania ľudskej dôstojnosti.
Táto dráma sa dnes radí medzi zásadné tituly slovenskej kinematografie s vojnovou tematikou.
Karel Kachyňa sa v 60. rokoch minulého storočia zaradil medzi výrazné osobnosti českej a slovenskej kinematografie, ktoré sa nebáli vystúpiť pred predstaviteľov vtedajšieho režimu a otvorene kritizovať komunistický režim. V období normalizácie však musel pre svoju filmovú tvorbu zjemniť tón a podriadiť sa dobovým politickým požiadavkám.
Práve v tomto čase vzniklo dielo Horká zima, ktoré patrí k jeho významným dielam. Ústrednou postavou je odhodlaný odporca fašistického režimu, ktorý sa aktívne zapája do Slovenského národného povstania s cieľom prispieť k lepšej a spravodlivejšej budúcnosti svojho národa. Film zdôrazňuje hodnotu osobného presvedčenia v období, keď vojna preveruje nielen odvahu, ale aj morálnu pevnosť a vnútorné zásady jednotlivca.
Rovnomenná novela Leopolda Laholu sa v roku 2007 stala predlohou pre film Rozhovor s nepriateľom. Snímka prináša prepojenie témy Slovenského národného povstania s úvahou nad tým, kde sa končia hranice ľudskosti a začína krutosť.
Príbeh sa odohráva počas zimného dňa v posledných momentoch druhej svetovej vojny. Nemecký vojak vedie partizána na popravu, pričom ten sa prostredníctvom spomienok vracia k momentu svojho zajatia. Útek, ktorý sa mu nakoniec podarí, nie je len bojom o fyzické prežitie, ale najmä konfrontáciou s vlastným strachom, vierou a morálnymi hodnotami.
Napriek využitiu kreatívnych výrazových prostriedkov a solídnych hereckých výkonov začínajúcich hviezd Alexandra Bárta a Marka Igondu, film nezískal výraznejší divácky ohlas, no zostáva dôležitým príspevkom k súčasnej filmovej reflexii SNP.
Pri príležitosti 70. výročia tejto udalosti sa vtedajšia RTVS pozhodla pre záslužný počin. Priblížiť SNP aj mladším ročníkom. Oslovili teda celebrity z rôznych odvetví a obsadili ich do krátkych filmov z tohto obdobia. Pred kamerou sa tak okrem profesionálnych hercov objavili ľudia ako Miro Šatan, Celeste Buckingham, Dominika Cibulková alebo Majk Spirit.
Formálne mimoriadne odvážny projekt pripomína svojou estetikou viac moderné videoklipy a reklamy než historické filmy. Pre mládež tak ide o pútavú možnosť sa zoznámiť s našou históriou.
Šesť krátkych silných príbehov vyrozprávaných štylistickými prostriedkami vyhovujúcim mladšej generácii zarezonovalo a po piatich rokoch vzniklo pokračovanie.
Rodinný príbeh Demeterovcov nie je primárne o SNP. Jeho udalosti však do osudov jeho postáv výrazne zasahujú. Pre túto odlišnosť je tak trochu v tieni tých najikonickejších titulov z obdobia slovenského vzdoru proti systému kolaborujúceho s fašistickým Nemeckom.
Adaptácia hry Jána Kakoša vznikla pre televíziu, no svojim spracovaním smelo môže konkurovať aj drahším a ambicióznejším projektom určeným pre kiná.
Hlavnú zásluhu má na tom okrem emotívneho deja hlavne dokonalé herecké obsadenie. Ladislav Chudík, Magda Vášaryová, Ivan Palúch, Jozef Adamovič alebo Juraj Kukura naplno ukazujú svoj talent.
Pre rodinné ságy majú diváci slabosť a je preto potešujúce, ak sú odmenení aj kvalitným spracovaním.
SNP sa v slovenskej kinematografii odráža v rozmanitých podobách. Filmy pripomínajú hrdinstvo, morálne dilemy i tragické dôsledky vojny, no zároveň nás nabádajú nezabúdať na hodnoty slobody, odvahy a solidarity.
Nech už si vyberiete ktorýkoľvek z uvedených titulov, jeho odkaz zostáva stále aktuálny: minulosť nás učí, aby sme budovali lepšiu budúcnosť.
NENECHAJTE SI UJSŤ
