Menu
Keď pred dvomi rokmi nastúpila Veronika Ďurišová na Základnú školu Š. M. Daxnera na sídlisku Západ v Rimavskej Sobote ako sociálna pedagogička, netušila, ako veľmi sa jej práca dotkne tém, ktoré dnes hýbu svetom detí. Kyberšikana, umelá inteligencia, osamelosť či strata schopnosti rozlišovať pravdu od klamstva.
Dnes o týchto témach nielen hovorí so žiakmi, ale prednášala o nich aj učiteľom z celého Slovenska.
„Mám pocit, že deti dnes často nevedia, komu a čomu majú veriť. Informácie si nájdu veľmi rýchlo, ale problém je vyhodnotiť, či sú pravdivé,“ hovorí Veronika Ďurišová.
Článok pokračuje pod reklamou
Práve z rozhovorov so žiakmi, preventívnych aktivít a každodennej práce v triedach vznikol projekt Kritické myslenie s AI, v ktorom žiaci dostali priestor pýtať sa, pochybovať a hľadať vlastné odpovede, ktorý podporila Nadácia ZSE. Projekt zaujal aj neziskovú organizáciu Indícia, ktorá organizuje konferenciu pre učiteľov z celého Slovenska. Tento rok sa konal už jej piaty ročník a medzi prednášajúcimi bola aj Veronika Ďurišová.
Prednášať pred pedagógmi z celého Slovenska bolo pre ňu výnimočné. „Nebolo to len o tom, že som prvýkrát prednášala na takejto konferencii. Bolo veľmi inšpiratívne vidieť, ako si učitelia navzájom pomáhajú, zdieľajú skúsenosti a prepájajú sa cez príbehy z praxe,“ opisuje.
Jej projekt zaujal práve tým, že prináša reálne skúsenosti zo školy a reaguje na aktuálne problémy dnešných detí. Jednou z hodnotiteliek projektov bola aj generálna riaditeľka organizácie Indícia, ktorá vyberala témy zapadajúce do konceptu konferencie.
"Pre deti je dnes AI tým najjednoduchším riešením na všetko – na domáce úlohy, na ich problémy, fyzických priateľov si nahrádzajú umelou inteligenciou, ale v skutočnosti jej nerozumejú a presne tu narážame na problém. Deti dnes nemajú problém nájsť odpoveď, majú problém zistiť, či je správna, pretože AI odpovie rýchlo, ale nepreberá zodpovednosť. My ľudia, áno," upozorňuje.
A práve téma umelej inteligencie v školách rezonovala silno. „Deti si dnes často nahrádzajú fyzických priateľov umelou inteligenciou. Riešia s ňou svoje problémy, rozprávajú sa s ňou. A pritom si neuvedomujú, že AI môže aj klamať alebo takzvane halucinovať,“ vysvetľuje sociálna pedagogička.
Práca sociálneho pedagóga pritom podľa nej nie je len o rozhovoroch s jednotlivcami. Veľká časť práce sa odohráva priamo v triedach.
„Sociálny pedagóg vidí skupinu. Vidí vzťahy medzi deťmi, atmosféru v triede, potreby kolektívu. Preto sú skupinové aktivity veľmi dôležité,“ vysvetľuje.
A práve preventívne aktivity sa stali základom celého projektu. Najmenšie deti sa učili cez hru a príbeh myšky Kliky. Starší žiaci pracovali s reálnymi situáciami z internetu. Napríklad riešili, ako reagovať, keď im píše neznámy človek.
Piataci a šiestaci zas dostávali rôzne tvrdenia a mali zisťovať, čo je pravda a čo nie. Nestačilo len odpovedať. Museli svoje tvrdenia aj vysvetliť a overiť. „Jedna z otázok bola napríklad, či vesmír smrdí ako spálené mäso. Deti to veľmi bavilo. Ale pointa nebola len nájsť odpoveď. Dôležité bolo zistiť, či je odpoveď správna a prečo,“ hovorí s úsmevom.
Veľký úspech mali aj aktivity, pri ktorých žiaci rozlišovali texty napísané človekom a umelou inteligenciou. „Medzi štvrtákmi bol jeden veľmi šikovný chlapec, ktorý všetko správne identifikoval. Ale mnohé deti boli veľmi pozorné, zaujímalo ich to a kládli množstvo otázok,“ približuje.
V škole organizovala diskusnú kaviarničku pre rodičov, priateľov školy a širokú verejnosť, ktorá získala silnú odozvu.
K téme ju priviedli konkrétne príbehy a zistenia, že dnešné deti nehľadajú len dáta, ale istotu, že robia správne rozhodnutia, že sa nemýlia a istotu, že im niekto pomôže, keď si nebudú vedieť dať rady.
„Bolo pre mňa samotnú prekvapením, čo všetko sa deje v jednotlivých ročníkoch. A uvedomila som si, že tejto téme sa treba venovať dlhodobo,“ dodáva.
Práve preto by chcela upozorniť aj na význam sociálnych pedagógov v školách. „Často sa v školských podporných tímoch dostávajú do popredia psychológovia, ale sociálny pedagóg je dnes nesmierne dôležitý. Pedagógovia už jednoducho nemajú toľko času, aby sa mohli týmto témam venovať do hĺbky,“ myslí si.
Článok pokračuje pod reklamou
Jej energia sa pritom nekončí pri jednom projekte, chcela by naďalej pokračovať a venovať sa problematike kritického myslenia a umelej inteligencii. „Momentálne spolu so žiačkou 8-meho ročníka Laurou Tömöšváryovou pracujeme na projekte, ktorý vychádza z podnetov a nápadov samotných žiakov."
Projekt pomáhala vytvárať aj umelá inteligencia, čo bola jedna z podmienok zadania. Návrh následne systém vyhodnotil ako inovatívny.
Okrem práce v škole vedie Veronika Ďurišová deti aj k dobrovoľníctvu. Štyrikrát mesačne sa stretávajú v rámci krúžku, kde pripravujú aktivity pre seniorov v domove sociálnych služieb. Raz za mesiac ich potom navštevujú osobne.
Na otázku, prečo to robí, odpovedá jednoducho. „Lebo si želám, aby vyrastali dobrí ľudia. Pre mňa je v mojej práci dôležitejšia ľudskosť a empatia. Pretože toto im umelá inteligencia nikdy nedá.“
Ďakujeme Veronika, takýchto pedagógov by sme potrebovali viac na každej škole.
NENECHAJTE SI UJSŤ
