Menu
Jedným z hlavným centier protifašistického odboja na Gemeri bol Klenovec, na túto svoju významnú úlohu v Slovenskom národnom povstaní (SNP) však obec neskôr takmer doplatila. Nemci totiž chceli dedinu vypáliť a minimálne časť obyvateľov postrieľať, ako sa to stalo v Kališti pri Banskej Bystrici. O udalostiach tých búrlivých dní pre Rimava.sk pri príležitosti 77. výročia začiatku SNP porozprávala rodáčka z Klenovca, dnes 98-ročná Zuzana Mázorová, rodená Kamoďová.
„Pred Povstaním sme si u nás v osade Javorinky stavali domček, keďže ten pôvodný bol už veľmi starý. Dokončili sme ho tesne pred začiatkom SNP. Boli sme zaujatí robotou a preto sme ani veľmi nevedeli, čo presne sa chystá. Raz včasráno však k nám prišla suseda Moncoľová spod Chorepy, či vieme, čo sa robí. Hovorila, že celú noc vozili zbrane do Hámošovej kolešne, že dačo zlé sa chystá s Klenovcom,“ zaspomínala Z. Mázorová.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako dodala, povstaleckí vojaci následne obsadili pozície na horskom sedle Chorepa (dnes je na tom mieste pamätník SNP). Nebolo ich však veľa a proti presile Nemcov nemali z dlhodobého hľadiska šancu. Tí postupovali od Tisovca na Hnúšťu a odtiaľ na Klenovec, ktorý napokon obsadili.
„Vtedy sa však ešte nič nedialo. Až pozdejšie sa rozchýrilo, že Klenovec bol povstaleckou obcou. Je pravda, že tu boli partizáni. Hovorilo sa však, že vlastne celá dedina bola partizánska,“ podotkla pamätníčka.
Zradca Antek
Slová Zuzany Mázorovej potvrdzuje aj historik Július Boľfík v publikácii Protifašistický odboj a oslobodenie Gemera. „Nemecké komando vyhlásilo Klenovec za partizánsku obec a odsúdilo ju na úplnú likvidáciu. Účastníkov boja proti fašizmu prezradil zradca Antek, známy pod týmto menom v celom Klenovci (vlastným menom Antonín Vazač). Bol to dobrodruh a nemecký špión, ktorý sa ako partizánsky nadporučík votrel do partizánskych radov,“ uvádza Boľfík v kapitole Fašistické represálie po ústupe do hôr.
Nemci sa teda chceli na obyvateľstvu pomstiť a vyvŕšiť sa na ňom. „Jeden deň prišli aj k nám do domčeka, že musíme ísť s nimi. Šli sme teda hlavnou cestou smerom na Chorepu s ďalšími ľuďmi, ktorých pobrali. Niekto cestou hore povedal, že nás idú odstreliť. Keď sme vyšli až na vrch, zoradili nás do radu a mierili na nás zbraňami,“ spomína na hrôzostrašné chvíle Mázorová, podľa ktorej nesmeli ani zdvihnúť hlavy a tak len potichu plakali.
Záchrana napokon prišla ako zázrak. Ako totiž vysvetlila dcéra Zuzany Mázorovej, etnologička Emília Mázorová, v Klenovci bol evanjelický farár Pavel Slosiarik, ktorý vedel po nemecky a za odvedených ľudí orodoval.
„Jeden z nemeckých dôstojníkov bol syn evanjelického biskupa. Pán farár ho doslova uprosil, aby nemeckí vojaci nikoho nezastrelili. Spomínaný dôstojník mal vysokú hodnosť, takže mohol vydať takýto príkaz. Hore na Chorepu ho doručili motorkou, neviem však, či tam šiel on osobne, alebo niekoho poslal,“ priblížila Z. Mázorová, podľa ktorej takto farár zachránil nielen spomínaných vyše 50 ľudí čakajúcich na smrť, ale i celý Klenovec, ktorý mal ľahnúť popolom.
Zuzana Mázorová, rodená Kamoďová, si spomína aj na tragický osud horára Pavla Reptiša, ktorý bol horárom na Sinci a pomáhal partizánom. „Bol veľmi svedomitý, mal rád prírodu a stromy, nikdy nikomu neublížil. Mal rád aj ľudí,“ opísala ho. Statočnému lesníkovi sa ale stal osudným už spomínaný zradca.Antek nehľadel na jeho dve deti, dal ho zaistiť, odviezť do Banskej Bystrice, kde ho gestapo popravilo.
Článok pokračuje pod reklamou
Na Anteka takmer doplatila aj rodina samotnej Z. Mázorovej-Kamoďovej. Stalo sa to na železničnej stanici v Kokave nad Rimavicou, kde ho jej otec a mama stretli. „Mala som totiž brata, ktorý bol vojak. Rodičia dostali správu, že je mŕtvy, šli ho preto hľadať. Na stanici sa môjmu otcovi Pavlovi Kamoďovi prihovoril Antek a snažil sa kadečo vyzvedať. Moja mama však duchaprítomne zasiahla a otca odviedla preč, keďže hrozilo, že by mohol prezradiť niečo, za čo by ich tiež mohol dať zatknúť,“ vysvetlila Z. Mázorová. Takže napokon v tomto prípade všetko dobre dopadlo a aj správa o smrti brata sa neskôr ukázala ako falošná.
Spravodlivosť nakoniec zradcu Anteka neminula a za jeho odporné činy ho stihol zaslúžený trest. „Po oslobodení ho zatkli na Morave a Ľudový súd v Rimavskej Sobote ho odsúdil na trest smrti zastrelením,“ dodáva Boľfík vo svojej knihe.
