Existujú ľudia, ktorí svojou pokorou a neúnavnou prácou pripomínajú, že dobro sa nestratilo. Jednou z nich je aj Daniela Köbolová, koordinátorka vianočnej zbierky „Koľko lásky“ pre veľkú časť okresu Rimavská Sobota. Už siedmy rok otvára nielen krabičky od topánok, ale najmä srdcia ľudí, ktorí sa rozhodli potešiť seniorov v domovoch aj osamelých starkých.
Jej cesta sa začala celkom nečakane. „Pred 6,5 rokom ma v Bratislave na školení oslovili dve dámy so slovami: ‘Dostali sme tip, že by ste vedeli zastrešiť okres Rimavskú Sobotu.’ Po vysvetlení, o čo ide, som povedala áno,“ spomína. V tej chvíli ešte netušila, že súhlasom si otvorí dvere k stovkám dojímavých príbehov.
„Rada prijímam výzvy, chcem si dokázať, že aj starší človek, ktorý má dve barly, dokáže urobiť pre iných niečo dobré,“ hovorí rozhodne. Celý život sa drží motta, ku ktorému sa vždy vracia: „Pomáhaj iným – nikdy nevieš, kedy budeš pomoc potrebovať ty.“
Prvé roky neboli vôbec jednoduché. „Neboli kontakty, neboli darcovia, všetko som si oslovovala sama,“ opisuje. Zbierky sa zúčastňovali najmä školy a škôlky z Rimavskej Soboty. Ľudia nosili krabičky, jednoducho prišli a odišli. Keď prišiel covid, situácia sa ešte skomplikovala. „Ľudia boli nepríjemní, závistliví, neprajní. Krabičky pribúdali pomaly, bála som sa, či ich bude dosť pre prihlásených.“
Dokonca narazila aj na odpor. Jeden z obyvateľov jej bytovky ju obviňoval, že ohrozuje okolie. „Zašlo to až tak ďaleko, že ma so susedou udal na polícii,“ spomína. No šetrenie ukázalo, že robí všetko správne a s maximálnou opatrnosťou. Na druhej strane však boli chvíle, ktoré jej dodali silu pokračovať. Jedna z nich sa stala legendou zbierky:
„Našla som ráno na rohožke dve horalky a lístok napísaný trasľavou rukou: ‘Na viac mi z dôchodku nevydá, doložte do krabičky.’ Ja som tvrdá, ale rozplakala som sa. Kto má málo, podelí sa aj s posledným.“
Vznikom Občianskeho združenia Koľko lásky sa organizácia zjednodušila. Daniela dnes krabičky kontroluje, dopĺňa, rozdeľuje a pripravuje na odovzdanie. Je veľmi zásadová. „Nikdy z krabičky nevyberám nič, okrem pokazených a preexpirovaných vecí. Každá krabička má svojho ‘ducha’, bola venovaná darcom podľa jeho predstáv.“
A najväčšiu radosť jej robia osobné drobnosti. „Veľmi sa teším, keď vidím niečo osobné – pozdrav, fotografiu detí, kresbičku. Starkí si to vyložia na poličku a vážia si to.“
Zariadeniam potom zavolá, aby si krabičky prevzali. Niekedy ide s nimi aj na odovzdávku, najmä tam, kde deti prichádzajú s programom. „Vystupujú deti zo škôl, ktoré sa zapojili do projektu – a tým potešia seniorov najviac.“
Reakcie starkých sú rôzne, každá však dojímavá svojim spôsobom. „Niektorí čakajú, kým im krabičku podajú a hneď ju otvárajú. U iných vidno slzu v oku. A niektorí si ju odnesú na izbu, aby ju otvorili bez zvedavých očí.“ V domovoch dokonca dochádza k milým výmenám: „Klienti si porovnávajú pozdravy, alebo si menia ponožky za svoju veľkosť.“
Medzi najkrajšie momenty zbierky patria tie detské. „Deti so starými rodičmi prinášali krabičky. Môj vnuk nazval miestnosť, kde ich kontrolujem, Ježiškovým kráľovstvom,“ smeje sa Daniela. Vždy má rada, keď prídu krabičku odovzdať deti. "Deti si so široko otvorenými očami prezerali vianočné papiere. Obracali sa na mňa so všetečnými otázkami, obzerali a hladili rukou krabičky, ktorých vianočný papier sa im páčil, pomáhali mi „ kontrolovať“, čo do krabičky, ktorá bola otvorená, Ježiško dal. Odchádzali s lízatkom a sľubom, že budú starkým pomáhať.“
Okres je rozdelený medzi dve koordinátorky. Daniela má na starosti:
Jej sen pre tento rok je jasný. „Vyzbierať viac ako 700 krabičiek. Vlani ich bolo 698.“ Žiadna krabička sa nikdy nestratí: „Odovzdávka prebieha na základe protokolu, ktorý podpisuje štatutár alebo starosta. Každá krabička je zaevidovaná.“
"Pre mňa ako dobrovoľníčku, ktorá je zapojená do projektu už siedmy rok veľa. Je to v čase krabičkovania zabudnúť na bolesť, neriešiť problémy, rodinu a vydať zo seba aj posledné, aby ste kus svojho „ Ja“ podarovali iným, ktorí to potrebujú viac ako vy."
Priznáva, že je to náročná práca. "Skontrolovať také množstvo krabičiek, zobrať do ruky každú jednu vec, ktorá je v krabičke, doplniť krabičku tak, aby všade bolo rovnako a nikto nebol ukrivdený, nie je špás. Zvládam to aj vďaka mojim pomocníčkam, ktoré mi s kontrolou pomáhajú."
„Vedela som, že okres patrí medzi chudobnejšie, že veľa ľudí obracia v ruke aj posledný cent. Napriek tomu sú jednotlivci dobrosrdeční, ochotní podeliť sa.“ Daniela si to uvedomuje veľmi jasne. krabičky môžu priniesť na adresu Malohontská 26, Rimavská Sobota v pracovné dni v čase 10-17.00 hod. alebo po telefonickom dohovore na tel. č. 0904866587.Mnohí donesú krabičku pre muža aj pre ženu. A často aj tí, ktorí sami veľa nemajú.
Možno by si niekto povedal, že jeden človek svet nezmení. Ale pani Daniela Köbolová je dôkazom, že jedna žena dokáže zmeniť sviatky stovkám osamelých starkých. Nie veľkými gestami. Nie titulkami v médiách. Ale tým najvzácnejším: vytrvalou, tichou, láskavou prácou.
A to je presne to, koľko lásky sa zmestí… nie do krabice od topánok, ale do jedného dobrého človeka.
Tím redakcie Rimava.sk vám, pani Danka, ďakuje zo srdca za vašu prácu a dobro, ktoré posúvate ďalej.
Ak by ste aj vy chceli urobiť niekomu Vianoce, krabičky môžete priniesť na adresu Malohontská 26, Rimavská Sobota v pracovné dni v čase 10-17.00 hod., alebo po telefonickom dohovore
na telefónnom čísle: 0904866587.
Zdroj foto: Daniela Köbolová
NENECHAJTE SI UJSŤ
