Menu
Prípad zatriasol obyvateľmi mesta. 16. 5. 1890 sa konal pohreb v Rimavskej Sobote za veľkej účasti smútočných hostí. Boli pochovávaní naraz a niektoré priania Márie Tanda, ktoré zanechala v rozlúčkovom liste, boli splnené.
Priala si, aby ju na poslednej ceste sprevádzala cigánska muzika, keďže v minulosti ešte ako mladá slečna patrila na tanečných zábavách k ozdobám podujatí. Jej krása bola úchvatná, tejto žiadosti bolo vyhovené.
Článok pokračuje pod reklamou
Primáš Ernest Danko sa dostavil s celou svojou kapelou a rakvu s hudobným sprievodom sprevádzal až na miesto posledného odpočinku. Cítili to tak, že by si bola bývala zaslúžila lepšiu budúcnosť. Splnilo sa jej aj ďalšie prianie, že jej milý nebude patriť nikomu inému a tie pekné skladby, čo sa teraz hrajú, budú počuť všetci, okrem nej a jej milého.
Nesplnilo sa jej ale posledné prianie. Chcela, aby boli pochovaní spoločne v jednom hrobe. Aby so svojím milým odpočívali v hrobe pokojne a nerušene, lebo príliš veľkú cenu za to zaplatili. Pravdepodobne rodinný príslušníci rozhodli inak a napriek nevôli ľudí, nešťastný pár rozdelili. Odpočívajú v miestnom cintoríne, každý z nich osve v inom hrobe.
Presne o rok neskôr rimavskosobotský advokát Alexander Bernolák celý príbeh spracoval do mileneckej drámy, ktorú nazval Mária Tanda. Bola knižne vydaná.
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 22. 8. 1890
Fővárosi Lapok zo dňa 14 .5. 1891
Autor:
Vladimír Gondáš
