Ku koncu 19. storočia žila v Rimavskej Sobote krásna svetlovlasá slečna, ktorá sa volala Mária Tanda. Veru nejeden návštevník mesta sa pootočil, keď ju minul na ulici. Ona na tieto pohľady nereagovala, jej srdce bolo zadané a patrilo miestnemu uhladenému mladíkovi menom Andor Teleki.
Pár rokov žili už v spoločnej domácnosti, aj keď v očiach spoločnosti nešlo o poriadny vzťah, pretože neboli spolu zosobášení. Mladý pár nedbal na nejaké reči, mali sa veľmi radi a obaja dúfali, že keď sa ich materiálna situácia zlepší, tak potom aj úradne spečatia svoj zväzok.
Článok pokračuje pod reklamou
Mária Tanda svojmu partnerovi nevenovala len lásku a srdce, ale odovzdala tiež skromné veno a mesačné platy, ktoré poberala. Čas pomaly plynul a aj po pár rokoch súžitia ich srdcia bili v jednom rytme. Boli dokonalým párom. Do tohto súkolesia sa však dostalo zrnko piesku, ozubené kolieska najskôr len zaškrípali a potom zastali, harmónia zo vzťahu sa vytratila.
A ako sa to celé stalo?
Niekedy na prelome rokov 1889 – 1890 sa v Rimavskej Sobote zjavila akási cudzinka. Nie, nebola zo zahraničia, len jednoducho nebola miestna. Andor Teleki pri pohľade na ňu zabudol, že doma na neho čaká jeho verná partnerka a čím ďalej, tak tým viac sa začal uchádzať o priazeň cudzinky. Ich vzťah začínal byť viac ako dôverný a Andor Teleki si vybral, komu bude patriť jeho srdce.
Mária Tanda rýchlo zistila, že sa jej svet začína rúcať pod nohami. Pokúsila sa najskôr prosbami obmäkčiť Andora Telekiho. Nepomohlo to a nepomohol ani jej plač. Jej milý sa k nej začal správať chladne a postupne ten chlad pritvrdzoval. Prakticky sa ich vzťah ocitol na úplnom konci, odkiaľ už žiadna spoločná cesta neviedla.
Mária Tanda plačúc rozjímala doma. Nahliadla do svojej budúcnosti a videla sa chudobná, lebo o veno prišla a peniažky, ktoré zarobila, so svojím milým minuli pri stavbe krajšej budúcnosti. Okrem toho sa nad ňou sťahovala chiméra hanby, netvorili manželský pár a vedela, že ľudia jej to teraz spočítajú. Hlava ju už bolela od zúfalého premýšľania, čo by ona teraz mala, alebo mohla urobiť. Zúfalstvo vrcholilo a v jej dušil skrslo riešenie.
14. 5. 1890 si zavolala domov na stretnutie svojho druha. Andor Teleki prišiel a posadil sa na pohovku, aby si počúvol, čo mu chce jeho bývala partnerka povedať. Mária sa blížila k nemu pomalými krokmi a nahla sa nad neho. Snáď to mohlo vyzerať, že ho chce pobozkať, ale v jej ruke sa náhle zjavil revolver.
Článok pokračuje pod reklamou
Zaznel výstrel a do spánku Andora sa zavŕtal projektil. Nestihol si ani uvedomiť, čo sa to vlastne stalo. Keď sa zo sedu zvalil na pohovku, jeho oči už vyhasínali. Mária sa pozrela na svoje dielo a priložila si hlaveň revolveru k srdcu, následne stisla spúšť. Na dva výstrely reagovali okamžite susedia a veľmi rýchlo sa objavili žandári. Už prvotný pohľad na dve zakrvavené telá neveštil nič dobré a túto domnienku potvrdil privolaný lekár, ktorý ich telá mohol poslať už len na pitvu.