Menu
JELŠAVA – Vedú zdanlivo odnikiaľ nikam, začínajú sa i strácajú v lesnom poraste. Akoby pri ich plánovaní chýbala logika, niekde vedú súbežne pri sebe aj dve či tri. Niektoré sú ešte dobre viditeľné, iné sa takmer strácajú v teréne, ale pozornému oku odborníka neuniknú. Hovoríme o historických cestách v okolí Starého jelšavského hradu, ktoré sme mali možnosť obhliadnuť s archeológom Martinom Kvietkom z firmy Midland Adventure.
Takúto prechádzku lesom s odborníkom určite odporúčame každému záujemcovi o históriu, ak má na to príležitosť, pretože s jeho výkladom a vysvetlením uvidí laik krajinu doslova inými očami. Ledva badateľnú kruhovú plošinu v lese s priemerom asi desať metrov by sme inak ani nezaregistrovali, archeológ nám však vysvetlí, že ide o staré uhlisko, teda miesto, kde kedysi stál milier na prípravu dreveného uhlia. A naozaj, stačí sa trochu pohrabať v zemi a nachádzame zvyšky po príprave tohto paliva.
S rovnakou istotou rozoznáva staré úvozy, ktoré by sme my považovali iba za akési jarčeky vyhĺbené prívalovými zrážkami. Ich hustota je v okolí Jelšavského hradu pre laika až zarážajúca, podľa archeológa však nejde o nič výnimočné.
„Okolo hradov ľudia vždy chodievali a bolo pri nich rôzne hospodárske zázemie. Aj samotné hrady sa stavali pri dôležitých cestách, ktoré dnes už môžu byť zaniknuté. Okrem toho boli potrebné rôzne prístupové komunikácie, ktoré vznikali v rozličných časových obdobiach a dnes je výsledkom takáto sieť komunikácií,“ objasnil archeológ, podľa ktorého k rozsiahlosti siete týchto ciest prispelo aj ich časté poškodzovanie a následné budovanie nových úsekov či „obchádzok“.
Článok pokračuje pod reklamou
Pri jeho slovách si spomíname na archaické a dnes už takmer zabudnuté označenie štátnej cesty – hradská. Ak zostaneme v priestore Jelšavského hradu, cesty tam viedli nielen k uhliskám, ale aj k baniam či rôznym hospodárskym objektom. Dnes sa tieto komunikácie síce ukrývajú v lesnom poraste, ale treba mať na zreteli, že pred stáročiami táto krajina vyzerala úplne inak a hlavne bezprostredné okolie hradu bolo určite odlesnené.
Datovať takéto komunikácie nie je jednoduché a to, či skutočne fungovali v čase existencie hradu, môžu prezradiť všelijaké nálezy. „Sú to rôzne súčasti konských postrojov, fragmenty podkov či iné pozostatky predmetov, ktoré mohli ľudia počas cestovania postrácať. Všetky takéto veci by nám mohli umožniť chronologicky rozlíšiť cesty v teréne,“ vysvetlil Kvietok.
Základom na datovanie je podľa neho povrchová prospekcia a veľmi dobrým nástrojom na mapovanie ciest je letecké skenovanie terénu, prostredníctvom ktorého sa vytvárajú takzvané lidarové mapy. „Z vysoko letiaceho lietadla viete zachytiť mikromorfológiu terénu. Práve takéto hlboké cesty, aké vidieť v okolí Starého Jelšavského hradu, sa tak krásne vyrysujú. Vďaka tomu by sme získali predstavu odkiaľ a kam vedú,“ podotkol archeológ.
Ako dopravné prostriedky po týchto cestách sa na kratšie vzdialenosti využívali drevené vozy, na dlhšie trasy aj kone či mulice, na ktoré sa naložil tovar v mechoch. Niekde dokonca dodnes nájdeme aj „výhybky“, teda miesta, kde sa cesta rozdvojuje okolo akéhosi ostrovčeka, aby sa veľké vozy prichádzajúce z protismeru mohli pohodlne minúť.
„V rámci hradného panstva bolo povinnosťou opravovať a čistiť cesty od rôznych nánosov, predovšetkým dôležité komunikácie, ktoré slúžili aj na presun vojenských jednotiek a neskôr boli využívané aj v rámci poštového systému,“ pokračoval Kvietok.
Staré hradné cesty môžu mať aj turistický potenciál, ktorý si v Jelšave uvedomujú. „Ide o to, že dnešný turistický chodníček, značený z Jelšavy na hrad modrou značkou, bezpečne dovedie turistov z mesta až na túto pamiatku, ale nejde o pôvodnú hradnú cestu. Tá je však dodnes v teréne rozpoznateľná a práve na jej trase by sme chceli vytvoriť nový náučný chodník,“ vysvetlila koordinátorka pamiatkovej obnovy coburgovského kaštieľa v Jelšave Viera Kozárová, podľa ktorej už práve v týchto dňoch so žiakmi z jelšavskej školy vyčistili najzarastenejší úsek.
Článok pokračuje pod reklamou
V súčasnosti je hrad archeologickou lokalitou, ale podľa Kozárovej už viac ako desať rokov čaká aj na zápis do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. „V budúcnosti by sme do jeho obnovy radi zapojili aj nezamestnaných, prípadne v jeho blízkosti vybudovali vyhliadkovú plošinu. Prakticky pre všetky zámery je však základom dobrá prístupová cesta,“ zakončila Kozárová.
Starý Jelšavský hrad je situovaný na úzkom skalnom hrebeni v nadmorskej výške 477 metrov nad morom. Jeho dodnes viditeľný pôdorys je vytvorený štvorhranom s dĺžkou 57 metrov a šírkou 15 až 20 metrov. V súčasnosti sú z hradu zachované iba zvyšky opevnenia, hranolovej veže, paláca a niekoľkých ďalších hradných objektov. Pôvodnú podobu hradu približujú makety v Mestskom múzeu Jelšava a v Parku miniatúr v Podolí v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Starý Jelšavský hrad je určite miesto stojace za návštevu a k jeho lepšej prístupnosti pre turistov prispela aj nedávna brigáda dobrovoľníkov, o ktorej sa dočítate v našom pôvodnom článku:
