Menu
V roku 1923 na našom území šarapatilo viacej tlúp, ktoré sa neštítili lúpiť, kradnúť a pritom aj zabíjať svoje obete. Svoje pole pôsobnosti rozširovali aj mimo náš región, aby zmiatli policajné orgány. Dňa 23. 9. 1923 verejnosťou zatriaslo lúpežné prepadnutie 73-ročného rímsko-katolíckeho kňaza v Holiši. Juraj Mariška mal hlavu rozbitú sekerou a po páchateľoch brutálnej vraždy zľahla zem. Policajti v Rimavskej Sobote pozorne sledovali tieto prípady a priala im aj povestná šťastena.
Dňa 14. 11. 1923 nelegálne prekračuje štátne hranice Július Bencsík. Ide o nezamestnaného strojného zámočníka z Miškovca (Maďarsko). Je šéfom jednej lúpežnej bandy a pri Bakte na neho čaká Anton Balla z Rimavských Janoviec. Balla oznamuje Bencsíkovi, že podľa jeho zistení má krčmár Kohn v Hrachove doma v trezore 600 až 700-tisíc korún.
Zároveň dodával, že tie peniaze by nebolo zlé získať. Obaja sa hneď vybrali do Hrachova. Na mieste zistili, že v krčme sa nachádza príliš veľa ľudí a tak sa vrátili do Rimavskej Soboty. Tam si v podsvetí vyhľadal svojho dávneho kumpána Alexandra Szabóa a požiadal ho o pomoc pri lúpeži. Szabó súhlasil a on oslovil Jozefa Ostroma, aby sa k nim tiež pridal. Ostrom odmietol, ale odporučil, aby vyhľadali Poprócsiho, ktorý ochotne vyhľadával podobné podujatia. S Poprócsim šiel aj jeho kamarát Gejza Konyha. Trojica Poprócsi, Konyha a Bencsík dňa 15. 11. 1923 odišla do obce Hrachovo. Na ulici zbadali žandársku hliadku a tak si len obzreli terén a odišli späť do Rimavskej Soboty.
Článok pokračuje pod reklamou
Padlo rozhodnutie, že na druhý deň lúpež uskutočnia. Pravdepodobne Bencsík plánoval vraždu krčmára Kohna a s tým Poprócsi a Konyha nechceli mať nič spoločné. Zašli na policajnú stanicu a všetko tam vyklopili. Policajti zistili, že sa im ponúka mimoriadna príležitosť chytiť páchateľov priamo pri čine. Obom aktérom po dohode s prokuratúrou a súdom ponúkli beztrestnosť. Dohodnutej lúpeže sa mali zúčastniť. Konyha a Poprócsi súhlasili a nenápadne sa vytratili z budovy polície.
Do Hrachova odišiel policajný dôstojník Alojz Tomašek a s ním detektív Július Bertakovič. Obaja sa skryli v byte Kohna a čakali na lúpežnú bandu. Tá síce dorazila do krčmy v Hrachove, ale vodcovi tlupy Bencsíkovi sa niečo nezdalo, možno to bola len intuícia, ale po skonzumovaní objednaných nápojov, vstali a vrátili sa do Rimavskej Soboty. Ich sledovanie prevzali detektívi a jeden z nich zistil, že sa banda opätovne grupuje okolo železničnej stanice a napokon nasadla na vlak.
Detektív sa rozbehol na policajné oddelenie podať zistené informácie. Do auta okamžite nasadli už spomenutí Alojz Tomašek a Július Bertakovič, k nim sa pridal detektív Anton Matejčák a obvodný inšpektor František Rizsicza. Začali preteky s časom, policajti sa potrebovali do Hrachova dostať skôr, ako tam dôjde banda vlakom. Podarilo sa im to a ukryli sa v byte Kohna.
Tesne pred štvrtou hodinou poobede do krčmy vstúpili lupiči a sadli si k stolu. Do večerných hodín tam sedeli a popíjali. Po zotmení oslovil vodca bandy Bencsík krčmára Kohna, že chcú platiť. Kohn k nim prišiel. Jeden z nich ho chytil za ruky a druhý povedal, že je to lúpež a chcú po ňom peniaze. Krčmár im odovzdal peňaženku a prosil ich, aby ušetrili jeho život. Banditi sa neuspokojili s peňaženkou a chceli, aby odomkol trezor. Kohn ich tak viedol do svojej izby kde mal veľký trezor zn. Wertheim. Keď ho odomykal, tak ho zločinci obkolesili a v tej chvíli vystúpili z úkrytu policajti s namierenými zbraňami. Prekvapenie bolo dokonalé, nezmohli sa na odpor a tak ich strážcovia zákona odzbrojili, spútali a previezli priamo do väznice v Rimavskej Sobote.
Článok pokračuje pod reklamou
Justičné a policajné orgány z Rimavskej Soboty dodržali svoje slovo, oznamovateľov lúpeže Poprócsiho a Konyhu nestíhali. Napokon lúpežného prepadnutia sa zúčastnili na požiadanie policajtov. Pred súd sa dňa 22. 5. postavil Anton Balla z Rimavských Janoviec, Alexander Szabó z Maďarska, Jozef Ostrom z Rimavskej Soboty a Július Bencsík z Maďarska.
Július Bencsík bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov a stratu občianskych práv na päť rokov. Po odpykaní trestu mal byť vyhostený z Československa. Anton Balla na 18 mesiacov nepodmienečne a stratu občianskych práv na štyri roky. Alexander Szabó na 12 mesiacov nepodmienečne a stratu občianskych práv na štyri roky a po odpykaní trestu mal byť vyhostený z Československa. Jozef Ostrom na 12 mesiacov nepodmienečne a stratu občianskych práv v trvaní štyroch rokov. Alexander Szabó sa s výškou trestu uspokojil, ostatní sa odvolali.
Počas odvolacieho konania k nim do väzby pribudli Ernest Botos a Pavol Balogh, ktorí pomáhali pri lúpeži a bolo im tiež preukázané neúspešné lúpežné prepadnutie farára Jána Barillu v Hrachove, z novembra minulého roku. Tejto lúpeži sa zúčastnil aj Rudolf Berki a Juraj Berki, ktorí mali ešte na rováši nepodarené lúpežné prepadnutie kňaza v Rimavskej Bani. Pri týchto prepadoch bol aj Anton Balla a tak mu súd pridal ďalšie štyri roky nepodmienečne a ostatným nadeľoval tiež.
Napokon bol zistený aj páchateľ lúpežnej vraždy kňaza Juraja Marišku. Bol ním Ľudovít Petik z Bátky, ktorý sedel vo väzení za úplne iný skutok, ale nedržal jazyk za zubami a pochválil sa pred spoluväzňom. Petik, ktorého potom na súde usvedčila aj gazdiná zavraždeného, bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Svojich dvoch spolupáchateľov neprezradil. Počas procesu sa cítil byť nevinný a na otázku predsedu súdu, že prečo sa neodvolá voči verdiktu povedal: „Aj náš Pán Ježiš sa uspokojil s rozsudkom...“.
Zdroje:
Kassai Ujság zo dňa 22. 3. 1924
Kassai Ujság zo dňa 24. 11. 1923
Kassai Ujság zo dňa 27. 5. 1924
Gemer – Malohont zo dňa 7. 6. 1924
Prágai Magyar Hírlap zo dňa 24. 5. 1924
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
