Menu
Po ročnej odmlke sa v rimavskosobotskom hoteli Zlatý Býk včera opäť organizoval gastronomický koncert prezentujúci nielen maďarskú kuchyňu a vína, ale aj kultúru stolovania a „manželstvo“ jedla a vína, čo je disciplína u nás možno menej známa.
Už z počiatočných správ bolo jasné, že aj tentokrát pôjde o nevšedný zážitok, veď šéfkuchárom večera bol niekoľkonásobný majster sveta (vo varení samozrejme) Benke László. Pre tých, čo sledujú jeho programy v maďarskej televízií, populárny Laci báči. Vína k jedlám vybral a prezentoval Aladár Döme, známy už z minulého maďarského večera.
Laci bácsi je váženým veľvyslancom maďarskej kuchyne, ktorý nepodľahol všadeprítomnej móde varenia francúzskej či talianskej kuchyne. Učil sa ešte u Gundelov (pozn red. legenda maďarskej gastronómie a doteraz jedna z najznámejších reštaurácii v Budapešti) a zostal týmto učeniam verný. Ako mi pri rozhovore povedal, nebráni sa prijatiu nových nápadov a grifov z iných kultúr, ale zároveň nevidí význam kopírovania stolovacej kultúry iných národov a honbu za Michelin hviezdami.
Maďarskú kuchyňu v týchto kútoch Slovenska poznáme, takže očakávania boli vysoké. Vie nám majster kuchár ukázať niečo nové? Myslím, že sa mu to podarilo. Takže čo sme to vlastne počas večera vyskúšali...
Ako predjedlo sa podávala terina z husacej pečene so šalátom a pikantnou omáčkou. Najprv som bol vyľakaný z pohľadu na to množstvo zeleniny, zdalo sa mi to nejako podozrivo „lájtové“. Laci báči ale nesklamal, pod zeleninu šikovne ukryl husacie škvarky a (myslím) v husacej masti upražené kocky pečiva. Úderná kombinácia chutí, ktorú dokonale doplnilo a vyzdvihlo 3-putňové Tokaji Aszú 2003 z pivníc Dereszla.
Myslím si, že pre našincov bola chuťovo najprekvapivejšia a možno menej známa práve polievka - estragónová ragú polievka, ktorá priniesla chute typické pre sedmohradskú kuchyňu, kde sa bohato využívajú bylinky. Chuť krémovej, na mäso a zeleninu bohatej polievky s typickou príchuťou estragónu, doplnenú niekoľkými kvapkami citrónovej šťavy mám ešte vždy na jazyku...
Ako prvé hlavné jedlo nám naservírovali morčacie prsia plnené pečienkou, orechmi a hubami, ktoré boli chutné už tak ako boli, ale morčacie prsia sú dosť suché a vyžadujú si omáčku. A omáčka z červeného vína, s brusnicami a lesnými hubami ma odrovnala, nielenže dokonale doplnila plnené mäso, ale ja by som ju jedol aj osobitne, veľkou lyžicou 🙂 . Jedlo sprevádzal Portugieser od známeho vinára Attilu Gere z oblasti Villány.
Druhé hlavné jedlo bolo už ťažšieho kalibru, určené asi na naplnenie žalúdkov - sviečkové filé na Budapeštiansky spôsob, čiže so slaninou, hydinovou pečienkou a hráškom, podávané s klasickou maďarskou tarhoňou a sprevádzané Egri bikavérom od Vilmosa Thummerera. Tu sme dosiahli bod, keď sme si povedali: „sme najedení !“. Samozrejme, odhodlanie zdolať dezert ešte zostalo.
A nie nadarmo... magnátové palacinky (palacinková torta s orechovou náplňou, s vanilkovou zmrzlinou a šľahačkou) boli znamenitým uzatvorením tohto krásneho menu. A to som ešte nespomenul hádam najvážnejšie víno večera, 5-putňové Aszú od Grof Degenfeld, z výnimočne kvalitného ročníka 2000, bol to hádam chod sám o sebe. Pán Döme síce odporúčal konzumáciu vína a dezertu spolu, ale ja som to nevydržal a musel som si na víne pochutiť samostatne 🙂
Znovu sme teda strávili príjemný večer v Zlatom Býku, a to nielen pre výborné jedlá a vína, ale aj vďaka Laci báčiho zábavnej prezentácii jedál, odbornému výkladu k vínam od pána Dömeho, príjemnému prostrediu, personálu hotela ale aj vďaka na úrovni zvládnutej organizácii celého večera. Verím, že sa čoskoro stretneme opäť...
Andy Boros
www.gurman.rimava.sk
.
.
.
Videodokumentáciu pre hotel Zlatý Býk zabezpečila profesionálna filmová produkcia CAW.
.
Dekoráciu stolov pre Hotel Zlatý býk zabezpečilo Štúdio Evina
.
.
