No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Mali to byť dva týždne „malých prác“ nakoniec to boli roky, o ktorých tí čo prežili len ťažko hovoria

Píše sa december 1944 a na územie Slovenského štátu prišla sovietska armáda. Neobišla ani vtedajší okres Rimavská Sobota. Z neho vojaci na základe rozkazu č. 0060 veliteľstva Červenej armády odvliekli stovky ľudí na takzvané malenkij robot, teda malé práce do Sovietskeho zväzu. „Mala to byť dvojtýždňová obnova vojnou zničeného štátu. Rozkaz putoval na obecné úrady a richtári boli povinní spísať zoznam žien vo veku 18 až 30 rokov a mužov od 17 do 45 rokov maďarskej a nemeckej národnosti. Vekový rozsah sa však nedodržiaval,“ uviedla Oľga Bodorová, riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, počas vernisáže výstavy s rovnomenným názvom, ktorú otvorili vo štvrtok, 29. júna.

Takto minimálne 150 ľudí z obcí ako Veľký Blh, Uzovská Panica, Štrkovec, Včelince, Abovce, Hubovo, Lenka, Riečka, Kráľ či Tornaľa putovali viac ako dva týždne v dobytčích vagónoch približne 2 tisíc na východ Ukrajiny. Ako ďalej podotkla kurátorka výstavy a historička múzea Anita Tóthová, odvlečení obyvatelia pracovali v uholných baniach. „Hladovali,“ avizovala. Medzi odvlečenými boli aj tehotné ženy.

Podľa jej slov niektorí po roku mohli prísť domov, iní tam pracovali dva roky a v roku 1949 boli aj poslední obyvatelia Gemera-Malohontu prepustení. Po návrate domov o pomeroch v lágroch nemohli hovoriť. Na ich osudy sa malo zabudnúť. Domov sa vrátili ľudské trosky, čo bolo dôkazom neľudských podmienok zajateckých táborov,“ dodala Tóthová.

Ťažké osudy niektorých ľudí, ktorí prežili lágre by však nikdy nemuseli byť vypovedané. O tzv. Malenkij robot je podľa riaditeľky málo dokumentov v archívoch a rovnako sa mu nevenujú ani učebnice. Do výskumu týchto táborov sa pustil Vladimír Lehotai z Uzovskej Panice, vďaka ktorému aj vznikla výstava. Ako na vernisáži povedala Bodorová, hoci Vladimír Lehotai nie je historik či vedec, metodologicky išiel na to veľmi presne a bol veľmi dôsledný. „Za to mu patrí veľká vďaka,“ poznamenala Bodorová. Vladimír Lehotai okrem toho, že navštívil niektorých ľudí, ktorí prežili sovietske lágre a boli ochotní o nich rozprávať, prešiel aj miesta, kde kedysi boli tábory.

Výstava je tak osobnou spoveďou niektorých preživších z nášho okresu. V rámci nej si návštevníci môžu pozrieť aj krátky dokument, v ktorom rozpráva Ilona Simonová z Veľkého Blhu, ktorá prežila sovietske lágre. „Keď sme išli na smenu alebo sa vracali zo smeny, zhromažďovali sme sa všetci pred bránou. Bolo jedno, či žena alebo muž, ale mnohým behali po chrbte vši, celá armáda vší a iná háveď. A po nociach nás otravovali šváby, behali nám po tele, nemohli sme sa vyspať, ale nedalo sa nič robiť,“ hovorí v dokumente pani Ilona. Dokument zachytávajúci jej výpoveď je z dielne rimavskosobotského regionálneho štábu RTVS, Evy Szekerés a Ladislava Lichtmanneggera.

Výstavu Malenkij robot – v zajatí sovietskych lágrov si budete môcť pozrieť do 31. augusta v priestoroch Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote.

Zdroj: Rimava.sk


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross