Menu
V kalendári sa práve mesiac máj roku 1933 prehupol do svojej druhej polovice. Vonku sa stmievalo a po chodníku išli dve ženy. Bola to matka s dcérou a ich kroky sa zastavili pri jednom nenápadnom dome. Kradmo sa okolo seba obzerajú či ich niekto nevidí a zaklopú na dvere.
Dovnútra ich púšťa postaršia žena a je na nej vidieť, že hostí očakáva. Mladšia zo žien je roztrasená a chvejú sa jej prsty, keď si na svojom odeve rozopína gombíky. V jej mysli behajú slová: "Bože môj, čo som to spravila a čo ma teraz čaká."
Jej obnažené telo preukazuje, že to nie je žena, ale ešte len dievčatko, volá sa Jolana. Nad jej lonom sa už zohýna domáca pani, ktorej sa počestné ženy boja ako čert svätenej vody, je to anjeličkárka. V jej rukách sa mihne ihlica a dievča pocíti príšernú bolesť vystreľujúcu niekde zvnútra tela. Je to predzvesť práve pokútne vyvolaného umelého prerušenia tehotenstva.
Článok pokračuje pod reklamou
Cestou domov matka podopiera pri chôdzi svoju maloletú dcéru. Jej kroky sú ťažké a tackavé. Doma si hneď ľahne do postele. Ešte tej istej noci dostane vysokú teplotu a pridruží sa tiež krvácanie zo zraneného miesta. Rodičia už vedia, že začína boj o jej život. Zahadzujú svoje predsudky a dcéru dopravia do nemocnice v Rimavskej Sobote.
Došli práve včas, lekári Jolanu zachránia, pričom zisťujú, že niekto vyvolal neodborne potrat len u 13-ročného dievčaťa. Okamžite túto správu dávajú na vedomosť žandárom, ktorí sa promptne dostavili do miestnej nemocnice. Rodičia odmietajú povedať, kto zákrok na ich dieťati vykonal, ale menujú toho, kto ich dcéru dostal do druhého stavu. Po tomto zistení žandári idú okamžite za sudcom. Ten obratom vydáva príkaz na zadržanie a dodanie do výkonu väzby, veď dotyčným chlapom je učiteľ Jolany zo základnej školy.
Príbeh sa odohral v našom okrese v obci Vieska nad Blhom, kde v spomenutých rokoch učil v základnej škole vtedy 28-ročný Ladislav Nagy. Dňa 24. 5. 1933 si po neho prišli žandári a zobrali ho do výkonu väzby vo väznici v Rimavskej Sobote.
Počas vyšetrovania prípadu bolo zistené, že učiteľ si mal do domácnosti volať svoje žiačky pod zámienkou pomoci pri upratovaní a viacej z nich mal pritom zneužiť. Dievčatá mali doma mlčať, učiteľ na dedine bol váženou persónou. Ladislav Nagy tieto tvrdenia odmietol a považoval to len za pohon dedinčanov voči jeho osobe.
V prípravnom konaní pokračovali výsluchy spojené s konfrontáciami. Ladislav Nagy sedel vo vyšetrovacej väzbe a nemal možnosť ovplyvňovať svedkov. Postupne sa jeho obhajoba začala rúcať ako povestný domček z karát a stredom septembra mal už sudca Krajského súdu v Rimavskej Sobote sústredené všetky potrebné podklady.
Ladislav Nagy bol uznaný za vinného z narušenia mravnej výchovy maloletých a súd ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Prokurátor s výškou trestu nebol spokojný a okamžite podal odvolanie, ktoré bolo postúpené na súd vyššej inštancie v Košiciach.
Článok pokračuje pod reklamou
Ladislav Nagy šípil, že ten ďalší proces môže jeho trest zvýšiť a možno sa v ňom ozvalo svedomie. Pár dní po procese dosiahla osudom ťažko skúšaná Jolana vek 14 rokov. Podľa vtedy platných zákonov to bola najnižšia hranica, kedy sa už mohla vydať. Túto situáciu Ladislav Nagy využil a jej rodičov požiadal o ruku Jolany.
Tí príliš dlho neváhali, bola to jediná možnosť, ako zachrániť svojmu dieťaťu česť a nádej na lepšiu budúcnosť. Vedeli, že celá dedina by prstom ukazovala na ich dcéru a na nejaký lepší vydaj by nemohla ani pomyslieť. Vyšetrujúci sudca Dr. Konrád udelil súhlas na uzavretie manželstva a Ladislav Nagy bol z výkonu väzby následne prepustený na slobodu aby mohol uzavrieť manželstvo. Akurát musel na súde zložiť písomný sľub, že neopustí republiku pred vynesením konečného rozsudku.
Po tomto obrade Ladislav Nagy vyrozumel sudcu v Košiciach, že si Jolanu, na ktorej sa dopustil nemravného konania, vzal za svoju zákonitú manželku a urobil tak všetko, čo bolo v jeho silách na odčinenie svojho hriechu. Ladislavovi Nagyovi bol zvyšok trestu odpustený a svoj ďalší život, možno v manželstve s Jolanou, spoločne prežili šťastne. O tom však už história mlčí...
Zdroje:
Gömör zo dňa 28. 5. 1933
Gemer – Malohont zo dňa 2. 9. 1933
Gömör zo dňa 17. 9. 1933
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
