Menu
Cisár František Jozef I. (1830 – 1916) aj keď bol vo svojej dobe silným mocnárom, dokázal pomôcť tiež chudobným ľuďom, keď cítil skrivodlivosť. V Rimavskej Sobote udelil milosť jednému študentovi, ktorý v slabej chvíli a kvôli hladu kradol. Dostal ho von z miestneho väzenia a zaplatil mu aj školné, aby dostal vysvedčenie a ešte pár koruniek mládencovi aj zostalo.
Buď priamo v Rimavskej Sobote alebo v blízkom okolí býval istý mládenec, ktorého dobová tlač ukryla pod iniciálky J. S. a nazvime ho preto trebárs Janom. V roku 1884 nastúpil do záverečného šiesteho ročníka v Zjednotenom protestantskom gymnáziu. Pochádzal z veľmi chudobnej rodiny a talentovanému chlapcovi sa na štúdium skladali mecenáši, ktorí vycítili, že by to niekam mohol dotiahnuť.
Bol skromný a v štúdiu veľmi usilovný, ale v spomenutom roku 1884 sa dostal nie svojim pričinením do tzv. "slepej uličky“. Jeho podporovatelia mecenáši následkom staroby alebo choroby umreli a on si zrazu nemal začo zaplatiť školné za posledný rok. Ročník síce dokončil, ale na konci školského roka dlžil škole 70 forintov. Pravidlá boli také, že pokiaľ nezaplatí dlžnú čiastku, tak mu nevydajú vysvedčenie. Bol to škrt cez jeho rozpočet, lebo chcel ísť študovať ďalej a dúfal, že sa mu na základe študijných výsledkov podarí získať štipendium.
Janovi v mysli skrsol plán. Mal predsa dve ruky a cez letné prázdniny si zarobí peniažky, aby svoj dlh v škole zaplatil a vydali mu vysvedčenie. V Rimavskej Sobote sa mu prácu nájsť nepodarilo, ale nezúfal. Do batôžka si nabalil kúsok skromnej poživne a vyrazil na cestu hľadajúc sezónnu prácu.
Článok pokračuje pod reklamou
Dostal sa až do Plešivca, odtiaľ pokračoval do Tornale. Nikde sa mu prácu nepodarilo nájsť, a putoval už jeden a pol dňa. Sklamane sa vydal na cestu v smere na Putnok (Maďarsko), ale došiel len do blízkej malej dedinky. Vyčerpaný od únavy ale aj hladu si ľahol pod strom. Odpočíval približne hodinu a pol a následne sa vydal k prvému domu v dedinke. Chcel si tam vypýtať aspoň smidku chleba a trošku vody na osvieženie.
V dome nikoho nenašiel a tak otvoril dvere na špajzi. Uvidel tam niečo, pričom zabudol, či sa to smie, alebo nie. Na stole bol hrnček smotany a malý kúsok klobásy. Uchopil hrnček do ruky a hltavo pil lahodný nápoj. Klobásu si dal do vrecka a na stole zbadal pár drobných, dohromady 27 grajciarov, aj tie si vzal.
Keď odchádzal preč, vo vchodových dverách sa zrazil z gazdom. Jano previnilo klopil oči a domácemu hneď došlo, že v dome mal "nezvaného hosťa“. Zadržal ho a odovzdal obecnému hajdúchovi. Všetko Jano priznal a nezatĺkal vôbec nič. O pár dní stál pred kráľovským súdom v Rimavskej Sobote a za krádež vlámaním si odtiaľ odnášal nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Svet sa mladému študentovi zrútil. Mal však šťastie v nešťastí, že si trest odpykával vo väzení v Rimavskej Sobote. Pár dobrodincov ešte žilo a oni mu vlievali novú nádej a presviedčali ho, aby napísal list cisárovi a požiadal ho o milosť. Nerobil si nejaké ilúzie, ale urobil tak.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 18. januára 1885 vstupoval do väznice v Rimavskej Sobote kráľovský prokurátor Aladár Kubínyi. V ruke držal nejakú písomnosť a dal nastúpiť všetkých väzňov. Potom prečítal list, ktorý mu bol doručený od samotného cisára. Písalo sa v ňom, že cisár František Jozef I., udeľuje milosť pre mládenca J. S. a zvyšok trestu sa mu ruší a odpúšťa.
V zdôvodnení sa písalo, že sa prihliadlo na okolnosti za akých skutok vykonal a milosť udeľuje preto, aby mohol naďalej pokračovať v štúdiu. Cisár zároveň spolu s listom zo svojich vlastných prostriedkov poslal 100 forintov, aby si Jano vedel v gymnáziu zaplatiť dlh a dostal svoje vysvedčenie. Po zaplatení 70 forintov, Janovi ešte zostalo 30 forintov, ktoré mohol použiť podľa svojho uváženia a v tej dobe to bol slušný peniaz.
Potom ako kráľovský prokurátor dočítal list, Jano sa rozochvel a oči mal plné sĺz. Cisár mu otváral svet, ktorý sa pre neho zdal byť už nenávratne stratený. Dokonca aj ostatní nastúpení väzni sa rozcítili a pred mládencom sa roztvorili brány väznice. Ako napokon pokračovala jeho ďalšia púť životom, zostane pre nás, žiaľ, navždy zahalené tajomstvom.
Zdroj: EGYETÉRTÉS zo dňa 21. 1. 1885
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
