Menu
Na cintoríne v Konrádovciach sa nachádza jeden malý pomník. Zub času ho už poznačil a chýba z neho fotografia mládenca, ktorého telesné pozostatky sa už dávno rozpadli na prach. Nadpis na náhrobnom kameni určuje, že sa kedysi v obci odohrala ľúbostná dráma.
Píše sa rok 1935 a v Konrádovciach býva mladé dievča Mária Juhászová, ktorá je oprávnene považovaná za najkrajšiu slečnu z celej dediny. Nuž nečudo, že jej rodičia museli byť v strehu, okolo nej sa točilo príliš veľa slobodných mládencov, ktorí by ju boli bývali radi dostali k oltáru a vzali za zákonitú manželku.
Tieto preteky ženbychtivých junákov vyhrával Michal Hok, kamenár v miestnom kameňolome. Bola to tzv. láska na prvý pohľad a dvojica tvorila ideálny zamilovaný pár. Rodičia Márie však s touto voľbou neboli vôbec spokojní a chceli pre svoju dcéru lepšieho ženícha. Bolo pravdou, že matka Márie nepekne zazerala na Michala, ale ten dúfal, že časom sa to snáď zlomí a všetko sa utrasie.
Článok pokračuje pod reklamou
Tieto nádeje boli plané a otec dievčaťa už aj našiel súceho ženícha pre svoju dcéru. Mária doposiaľ stále počúvla na svojich rodičov a tak tí pevne verili, že tomu bude aj naďalej tak. Jedinú prekážku tvoril už len Michal, ale aj na to sa našlo riešenie. Mládenec bol práve po vojenskom odvode a už sa vedelo, že v mesiaci október narukuje na výkon vojenskej služby. Bola to vítaná príležitosť, ako využiť dočasné rozlúčenie zamilovanej dvojice.
Plán bol hotový a tak sa už len čakalo na príchod októbra, najbližšia rodina Márie bola zasvätená do tohto sprisahania. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tu stala chyba, že o tom vedelo už viac ľudí a bolo len otázkou času kedy táto zvesť dorazí aj do Michalových uší. Podľa predpokladov sa našla „dobrá duša“ a tak sa Michal dozvedel čo sa to na neho chystá. Najskôr tomu nechcel uveriť a potom si začal pozorne všímať svoje okolie a rodičov Márie. Čriepky sa skladali do mozaiky a keď si ju v mysli poskladal celú, tak zistil, že sa práve stal povestným piatym kolesom na voze.
To hrozné poznanie, že tu sa už len čaká pokiaľ on narukuje, aby Máriu mohli vydať za iného, ho načisto zlomilo. Zúfalo premýšľal čo by mohol spraviť, aby celú situáciu nejako zachránil a zvrátil vo svoj prospech. Žiadne riešenie neprichádzalo a on už vedel, že o svoju veľkú lásku navždy prichádza. Odmietol sa s týmto stavom zmieriť, jeho srdce nechcelo pre nikoho ďalšieho biť. Miesto v ňom bolo len pre Máriu a žiadna iná to miesto nemohla vyplniť.
V strede augusta roku 1935 sa po ťažkom vnútornom boji rozhodol. Pokiaľ nebude Mária patriť jemu, tak nebude patriť nikomu inému. Podľahol falošnej ilúzii, že keď snáď spoločne odídu z tohto sveta, tak sa bok po boku zídu v tom inom, lepšom svete. Zadovážil si revolver a poobede dňa 22. 8. 1935 ho vložil do vrecka.
Článok pokračuje pod reklamou
Čakal na Máriu, keď prichádzala domov z práce. Keď k nemu došla tak si vymenili pár slov a potom Michal vytiahol revolver a strelil Márii do hlavy. Nestihla si uvedomiť ani čo sa stalo, projektil ju trafil do oblasti ľavého spánku a v milosrdnom bezvedomí sa zrútila k zemi. Michal pozrel na svoju bezvládne ležiacu lásku a revolver namieril proti sebe. Prvý výstrel mieril na svoje srdce a s prekvapením zistil, že stále žije. Druhým výstrelom si strelil do hrdla a až ten tretí, keď si strelil do hlavy, ho poslal tiež do bezvedomia.
Mileneckú dvojicu ležiacu v rozrastajúcej sa kaluži krvi našli okoloidúci. Hneď sa zabezpečoval prevoz do nemocnice v Rimavskej Sobote. V chirurgickom pavilóne boli okamžite podrobení operácii. Michal Hok sa už nikdy neprebral a na druhý deň nad ránom o tretej hodine navždy opustil pre neho nešťastný svet. Mária Juhászová utrpela tiež ťažké zranenie, ale operácia sa vydarila a podľa lekárov mala veľmi vysoké šance, že jej život zachránia.
V Konrádovciach na starom hrobe je tak len meno Michala Hoka so slovami o podvedenom srdci. Ďalší osud Márie Juhászovej zostal neznámy...
Gemer –Malohont zo dňa 31. 8. 1935
Gömör zo dňa 25. 8. 1935
NENECHAJTE SI UJSŤ
