Menu
Kým sa jeho rovesníci hrali s autíčkami, on si rád kreslil o samote. Vladis Juraš, ktorý je známy najmä pod pseudonymom Mesiac, je umelcom už od malička. Svoju tvorbu nosil niekoľko rokov najmä vo svojich myšlienkach. V posledných rokoch si ale uvedomil, že je čas na to, aby jeho produkcia uzrela svetlo sveta.
Vladis chcel byť grafickým dizajnérom snáď celý život. Napokon sa mu to podarilo a stal sa ním „Videl som v tom pôvodne zmysel sebavyjadrenia, až keď som sa zamestnal ako grafický dizajnér, zistil som, že ľudia chcú, aby som si prácu vykonal čo najrýchlejšie. Mám to momentálne ako prácu cez deň, no po nej sa večer, či dokonca v noci, venujem vlastnej tvorbe, do ktorej môžem dávať cit,“ povedal na úvod.
Čas, ktorý má mimo svojej práce, si delí zodpovedne. „Tie voľné chvíle, ktorými disponujem, chcem rozdeliť medzi ľudí, ktorých mám rád a medzi seba, ktorého mám tiež rád,“ povedal s úsmevom.
Článok pokračuje pod reklamou
K prezývke Mesiac neprišiel náhodou, spája ho s ňou viacero metafor. „Vnímam Mesiac ako niečo majestátne, ako niečo, k čomu vzhliadame. Keď sa pozriem na oblohu, Mesiac je tam sám, strašne ďaleko od nás všetkých. To je to, ako sa niekedy cítim ja. Iba sa pozerám na život, na to, ako sa dejú dobré či zlé veci a ja len sledujem a neviem s tým nič spraviť. Mesiac mi vniesol akýsi samotársky pokoj do mojej tvorby a umeleckej osobnosti, ktorý veľmi potrebujem.“
Jeho prvá kniha, ktorú vydal približne pred polrokom, Po smrti začneme krajšie žiť, má veľmi pozitívne ohlasy. Knižka obsahuje zbierku jeho básní, geometrických ilustrácií a jeho rukopisnej typografie. „Nechcel som mať vysoké očakávania, ale naozaj mi nechodí negatívna odozva. Neviem, či sa ma ešte ľudia hanbia, ale zatiaľ o knihe hovoria samé dobré veci. Minulý víkend, keď si prišla jedna baba ku mne pre knižku, vyjadrila takú neuveriteľnú radosť, akoby niečo vyhrala. Vždy ma nabudí vidieť človeka, ktorý má také šťastné pocity, pretože to je jedna z najkrajších vecí, akú si môžeme navzájom darovať. Na druhej strane, chcem, aby vedeli, že som ochotný čeliť konštruktívnej kritike, pretože viem, že tá ma posunie ďalej a pomôže mi v mojej budúcej tvorbe,“ opísal.
Z jeho knižky zostalo ešte niekoľko kusov a objednať si ju môžete priamo cez Instagramový účet umelca alebo v Turistickom informačnom centre (TIC) v Rimavskej Sobote.
Prednedávnom si vyskúšal aj autorské čítanie v Liptovskom Mikuláši a v Rimavskej Sobote. „V Liptovskom Mikuláši bolo asi desať ľudí, nešlo o nič veľké, iba som chcel získať nové zážitky. Bola to veľmi pekná emócia, spoznal som tam nových ľudí, ktorých moja tvorba oslovila. V R. Sobote to bolo niečím iné. Nie je tu až toľko umelcov. Keď už niekto začne tvoriť, je, dá sa povedať, hneď na očiach. Prišlo sem okolo 30 ľudí. Ako veľmi som bol predtým vystresovaný, tak s veľkými emóciami som odchádzal."
Článok pokračuje pod reklamou
Na čítaní sa mu páči práve to, že má na svoju tvorbu priamu reakciu. Dalo mu to silu a dôkaz v to, že sa niektorí ľudia vedia v jeho citátoch a myšlienkach nájsť.
Na svojom Instagramovom profile zverejnil, približne pred mesiacom, svoju novú zbierku s názvom Posledná. Je atypická a pre neho veľmi vzácna. „Dlho som sa pohrával s myšlienkou spraviť s poéziou niečo iné, a tak prišla edícia po dvadsať krátkych básní v dvadsiatich cigaretových krabičkách. Je to istá symbolika, keďže aj cigariet je v krabičke dvadsať. Každá z krabičiek sa skladá z devätnástich básní a jednej abstraktnej ilustrácie. Keď som to vydal, videl som, že boli ľudia potešení, na druhej strane som cítil, že ten záujem nebol taký, ako pri knihe. Beriem to však ako prirodzenú okolnosť, nakoľko chápem, že čítanie knihy je pohodlnejšie ako čítanie malých papierikov.“
Prezradil nám aj to, že jeho inšpiráciou sú ľudia okolo neho, osobne, aj virtuálne, sú to tiež každodenné situácie a veľké otázniky v téme života a bytia. Momentálne pracuje na nových básňach a textoch pre svoju ďalšiu knižku. Viac nám ale o nej zatiaľ nepovedal.
NENECHAJTE SI UJSŤ
