Menu
Rok 1980. Na rohu ulíc Cukrovarská a Hatvaniho v Rimavskej Sobote stojí opustená židovská synagóga. Kedysi živé miesto zaplnené tunajšou početnou židovskou komunitou, ľuďmi, ktorí denne otvárali dokorán svoje obchody, nažívali so susedmi, vychovávali deti. No potom im „ktosi“ prikázal nosiť žltú hviezdu, zhromaždiť sa v troch objektoch v meste a napokon nastúpiť do vlaku, na cestu, z ktorej návrat bol takmer zázrakom. Október 1980. Chátrajúca synagóga je možno pre niektorých Soboťanov už „len“ pripomienkou smutných udalostí druhej svetovej vojny, ktoré neminuli ani Rimavskú Sobotu. Čo sa ukrýva za jej bránami? Čo v nej ostalo? Okoloidúci možno netušia, že ktosi sa pokúsil dostať dovnútra...
„Vtedy, na jeseň 1980, keď sa páchatelia pokúsili vniknúť do synagógy, nás požiadali, aby sme spísali predmety, ktoré sa tu nachádzali; tóry, knihy, portrét rabína, šófar, pamätné tabule, závesy a mnoho ďalšieho. Približne pol roka múzeum tieto predmety uchovávalo, potom ich prevzal vtedajší predstaviteľ Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SSR B. Grünwald,“ hovorí riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová o tom, čo bolo akýmsi spúšťačom dlhodobého mapovania histórie židovskej komunity v meste a kedy sa začalo s prípravou jedinečnej výstavy, ktorú v týchto dňoch možno vidieť v priestoroch múzea. Aj vďaka nej môžu návštevníci (okrem iného) aspoň symbolicky nahliadnuť do synagógy, ktorá bola v decembri 1986 zrovnaná so zemou. Výstava každého na chvíľu vráti v čase. Do rokov, kedy sa ešte nikomu ani len nesnívalo o svetových vojnách, kedy nebolo ničím nezvyčajným nakupovať v židovskom obchode, ísť k židovskému lekárovi či na charitatívny večierok organizovaný židovským spolkom.
„História židovskej komunity v Rimavskej Sobote siaha približne do roku 1850, kedy sem prichádzali prvé židovské rodiny,“ hovorí riaditeľka múzea a kurátorka výstavy a dodáva, že medzi tunajšími Židmi boli lekári, lekárnici, obchodníci, majiteľ parnej píly či konzervárne. „Z piatich obchodov bol neskôr len jeden nežidovský,“ spomenula riaditeľka múzea. Podotkla však, že výstavu poňali nielen ako históriu komunity, ale aj z pohľadu náboženstva, chceli priblížiť židovské náboženské predmety, slávenie významných sviatkov. „Samozrejme, osobitnou kapitolou je obdobie druhej svetovej vojny, pričom treba spomenúť, že Rimavská Sobota bola v tom čase súčasťou maďarského štátu. Židia museli byť označovaní, najprv žltou páskou, potom neslávne známou hviezdou, na jar v roku 1944 ich sústredili v getách a v júni 1944 už nasledovali prvé deportácie,“ hovorí Oľga Bodorová. Pripomenula, že na území mesta boli v tom čase tri židovské getá, v bývalom sklade OTEX-u v Tomašovej, vo Wirtschafterovom dome a v budove bývalého lýcea, tzv. Donátovom dome na Ulici Bélu Bartóka. Práve na týchto budovách by mohli čoskoro pribudnúť pamätné tabule. Ako riaditeľka múzea prezradila, ak sa zámer podarí zrealizovať, odhalené by mohli byť na jar, počas najbližších osláv Dňa mesta. Aj to je jeden z dôvodov, prečo výstavu o židovskej komunite predĺžili až do konca júna. "Ide o prvú výstavu svojho druhu v rimavskosobotskom múzeu, ktorá takto mapuje históriu židovskej komunity v meste,“ podotkla riaditeľka múzea.
Z fotografií sa pozerajú sympatické tváre, vo vitrínach stoja rôzne náboženské predmety či kniha významného sobotského rabína Leopolda Singera. Z tabule visiacej na stene vás na okamih zamrazí. Sú na nej tváre dospelých aj detí, ktorí zomreli počas holokaustu.
„Približne takto to vyzeralo vo vnútri niekdajšej synagógy, tieto časti výzdoby sú pôvodné. A tu je tóra, aj s pásom na jej prevíjanie. Nedotýkali sa jej, pri čítaní sa používalo špeciálne ukazovadlo,“ približuje dokumentátorka múzea. Posledným sviatkom sláveným v tunajšej synagóge mala byť Chanuka v roku 1969. O aký sviatok ide, čo je preň typické, aké jedlo sa vtedy objavilo na stoloch židovských rodín, ale tiež o tom, aké iné významné sviatky slávi židovská komunita, vypovedá ďalšia časť výstavy. Končí sa zábavne. Detskou hrou Dreidel, ktorú židovské deti hrávali práve počas Chanuky a veru, mohli prísť k riadnemu detskému „bohatstvu“ - sladkostiam, k čokoládovým peniazom alebo skutočným drobným minciam. Stačilo správne rozkrútiť drevenú hračku.
Či už Dreidel, fotky, pohľad dovnútra synagógy, svietniky, tóra, činnosť spolkov alebo hrozivé žlté značenia na šatách, to je len časť z krátkej cesty po vyše storočnej histórii židovskej komunity v Rimavskej Sobote. Odnesiete si z nej možno nové poznatky, možno ťaživý pocit z krutostí doby alebo otázniky, ako sa ďalej mohli vyvíjať osudy niektorých rodín, keby...
