Na slovíčko s Mariánom Kluvancom, šéfredaktorom Gemerských zvestí

Posledné zasadnutie mestského zastupiteľstva vo svojej búrlivejšej časti neobišlo ani tému médií pôsobiacich v meste Rimavská Sobota. Kritika zasiahla aj mestom vydávaný týždenník Gemerské zvesti. Je evidentné, že aj po zmene na poste šéfredaktora vždy niekomu „ležia v žalúdku“. Prečo? To vo svojom prejave pred poslancami napokon v krátkosti zhrnul šéfredaktor Gemerských zvestí, Marián Kluvanec. O tom, ako vidí svoju prácu, aká je opodstatnenosť neutíchajúcich kritických hlasov ale i tom, aké zmeny v redakcii nastali, hovorí v rozhovore pre Rimava.sk.

Požičali sme si názov vašej rubriky – nedáte nás za to na súd?

Uvidíme. (smiech)

Teraz vážne. Po poslednom zastupiteľstve to vyzerá, že útoky na Gemerské zvesti stále neutíchajú, už však prichádzajú z inej strany, konkrétne od poslanca Vaša, ktorý ich v istom období výrazne obhajoval.

V tejto veci platí to, čo som vyjadril na zastupiteľstve – nepovažujem za potrebné sa ňou zaoberať. Kritika – tá konštruktívna – je však vo všeobecnosti veľmi dôležitá, lebo môže fungovať ako impulz, ktorý nás posúva vpred.

Okrem hospodárenia na vašu adresu odznela aj výčitka, že šéfredaktor mestských novín nie je z mesta. Čo vy  na to?

Učiteľ je učiteľom v Bratislave aj v Michalovciach, rovnako ako lekár lekárom. Za podstatný považujem fakt, že mám v obore adekvátne vzdelanie i skúsenosti.
Mimochodom, až taký nováčik tu nie som. Chodím do tohto mesta už osem rokov, žijem tu vyše roka, mal som dosť možností sa s ním zoznámiť a musím povedať, že je to vynikajúce mesto, veľmi dobre sa mi tu žije a stretol som tu veľa dobrých, usmievavých a milých ľudí.

Len takých?

Jedna - dve výnimky sa vždy nájdu, ale na tých svet nestojí.

Poďme k už spomínanému hospodáreniu Gemerských zvestí. Pred poslancami ste vymenovali rad úsporných opatrení. Môžete nám ich zhrnúť?

Je pravda, že vplyvom hospodárskej krízy je menej inzerentov, menej firiem, ktoré sú ochotné zaplatiť si reklamu a z toho vyplýva aj isté zníženie v príjmovej oblasti. Na to, aby sme toto vykompenzovali musíme niekde niečo ušetriť. A potrebujeme ušetriť čiastku, ktorá je významná, nielen symbolická. Preto sme napr. zrušili prílohu Telka a v súčasnosti prebieha audit tlačiarní, teda zisťujeme, či sú nejaké alternatívy lacnejšej tlače. Žiaľ, okolnosti nás donútili aj k zmenám v personálnej oblasti. Prepustili sme kolegyňu redaktorku z Gömöri Hírlap. Okrem toho sme znížili odmenu za grafickú úpravu. Opúšťa nás aj kolega redaktor z Gemerských zvestí, ktorý sa sťahuje do iného mesta. Celkovo nám vychádza, že za rok ušetríme čiastku okolo 600 tis. korún.

Neodrazia sa personálne zmeny v obsahovej kvalite novín?

Priebežne pracujeme na tom, aby sme vykompenzovali to, o čo prídeme. Samozrejme, že keď sa znižujú stavy pracovníkov, vznikne viac povinností, viac práce, viac záťaže, ale máme pripravené alternatívy, ako toto vykryť.

V kresle šéfredaktora nie ste ani rok. Ako by ste Vy sám zhodnotili svoje doterajšie pôsobenie?

Od začiatku bolo pre mňa dôležité, aby v novinách boli zastúpené všetky tie oblasti ľudskej činnosti, ktoré tam zastúpené byť majú. To znamená nielen politika, ale aj ekonomika, aj kultúra, školstvo a šport. Domnievam sa, že sa nám podarilo zrealizovať väčšinu plánovaných vecí. Samozrejme, vždy je na čom pracovať.

Gemerské zvesti sú noviny vydávané mestom. Do akej miery to môže ovplyvniť objektivitu resp. voľnosť pri tvorbe?

V prvom rade považujem za dôležité zdôrazniť, že tieto noviny predstavujú určitú styčnú plochu  medzi samotným mestom, medzi občanmi a medzi ich volenými zástupcami. Snažíme sa, aby bola zachovaná objektivita. Napríklad nedávno jeden čitateľ kritizoval referát informatiky na úrade. Samozrejme, článok sme mu uverejnili s tým, že sme nechali vyjadriť sa aj dotyčných pracovníkov k danému problému. Doteraz nikto nemal problém (ani z radov našich zamestnávateľov) s tým, čo uverejňujeme. Tieto noviny fungujú na demokratickej báze a zároveň ako určitá kronika mesta a diania, ktoré sa v ňom odohráva.

Rád by som tiež povedal, že môj záujem je ten, aby v budúcnosti človek, ktorý si prečíta noviny, nemal pocit, že číta vyšetrovací spis. Aby sa nedozvedal len o tom, aká tu bola kedysi kritická situácia - doba je vždy v istom zmysle ťažká a náročná. Noviny práveže môžu poukázať na to, že aj napriek nepriaznivému stavu si Soboťania vždy nejakým spôsobom poradili a boli schopní napríklad zorganizovať aj veľký letný kultúrny festival, a to aj napriek svetovej hospodárskej kríze.

Ako by podľa Vás mali vyzerať podmienky ideálneho fungovania mestského týždenníka?

Otázkou ideality sa nezvyknem zaoberať z dôvodu, že v živote riešim vždy to, čo je a z toho sa snažím vyrobiť to najlepšie, čo sa dá.

.

PhDr. Marián Kluvanec, PhD študoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Tu pôsobil aj ako doktorand a pedagóg. Obhájil rigoróznu prácu zo žurnalistiky a neskôr dizertačnú prácu z estetiky. Venoval sa teórii masovej komunikácie, teórii interaktívnej fikcie, súčasným umeleckým formám či populárnej kultúre. Ešte počas štúdií začal publikovať v rôznych médiách, pracoval v nitrianskom rádiu Hviezda FM, písal pre Hospodárske noviny či pre denník SME, pôsobil aj v televízii.

Zdroj: Rimava.sk, VIDEO: Uverejnené so súhlasom TV GTV