No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Návrat preživších z táborov smrti nebol jednoduchý, zachránil ich závod na výrobu tkaných textílií v R. Sobote

22. januára 2023 | | |  | 
Na priložených fotografiách sú sestry Pavla Farkasa. Ide o ukážku výrobkov a prácu za tkáčskym stavom.

Dňa 28. 4. 1944 sa v maďarských denníkoch zverejnila vládna vyhláška. Verejná správa ňou dostala plnú moc rozhodovať, kde budú obce a mestá sústreďovať židovské obyvateľstvo, prípadne ich mohli z miest vysťahovať. Starosta Rimavskej Soboty László Éva, za asistencie žandárov, začal dňa 4. 5. 1944 so sústreďovaním židovského obyvateľstva, aby miesto ich pobytu bolo oddelené od majority. Do konca týždňa boli všetci vysťahovaní a sústredení v dvoch uliciach a opustiť ich mohli len s písomným povolením od žandárov.

Išlo približne o tisíc osôb, boli rôznorodého povolania. Počnúc remeselníkmi, cez lekárov, advokátov a učiteľov. Stratili svoju prácu a tým aj možnosť obživy pre celú rodinu. V jednom starom sklade objavili tkáčske stavy. Požiadali o povolenie naučiť sa tkať.

Článok pokračuje pod reklamou


Povolenie dostali, tkaných výrobkov vo vojnových časoch bol nedostatok. Potom prišli deportácie do koncentračných táborov a keď v troskách skončila Hitlerova tretia ríša, z tisícky deportovaných židov sa do Rimavskej Soboty vrátilo približne 150. Ostatných 850 zhorelo v peciach Mauthausenu, Osvienčimu a v lágri Bergen – Belsen.

Návrat preživších z táborov smrti nebol jednoduchý, nemali peniaze, jedlo a ani ošatenie. Nezisková organizácia Americký židovský spojený distribučný výbor (skratka JDC) im v prvých kritických mesiacoch poskytla stravu, ošatenie a lieky. Lenže v Rimavskej Sobote si žiadali prácu, aby si na seba dokázali zarobiť. S iniciatívou prišiel Arthur Enyedi, aby obnovili tkáčske stavy a začali opäť tkať.

Potrebovali na to finančné prostriedky, oslovili preto v Bratislave sídliacu pobočku JDC. Plán na zriadenie tkáčskej spoločnosti bol podrobne preskúmaný. Z Bratislavy prišlo kladné rozhodnutie a s ním aj hotovosť vo výške 100 000 korún československých.

Riaditeľom prevádzky sa stal Arthur Enyedi a vo februári roku 1946 sa podarilo zahájiť výrobu. Vo veľmi krátkej dobe začala spoločnosť prosperovať a na ich vlastnú žiadosť ich vyškrtli zo zoznamu žiadateľov o ďalšiu výpomoc. Táto práca mala blahodarný vplyv na duševné zdravie pracujúcich. Po ťažkých útrapách prežitých v koncentračných táboroch sa týmto ľuďom vracala ľudská dôstojnosť a nádej na lepšiu budúcnosť.

Článok pokračuje pod reklamou


Pracoval tam aj Pavol Farkas, pred vojnou bol vlastníkom najväčšieho hostinca v meste. Spolu s ním tam boli aj jeho dve sestry Margita a Helena. Ich osud bol typický na to, čo sa stalo so židovským obyvateľstvom z Rimavskej Soboty. Do koncentračných táborov odvliekli sedem súrodencov a aj ich rodičov. Domov sa vrátili už len oni traja. Pavol Farkas dúfal, že pokiaľ sa takto bude dariť tkáčskej spoločnosti, tak za nejaký čas si nasporí peniaze, aby si znovu vedel otvoriť hostinec.

Na tomto mieste záznamy končia a o ďalšom osude tkáčskej spoločnosti sa nič bližšie nevie. Za pomoci PhDr. Oľgy Bodorovej, bola oslovená pani Kornélia Wirtschafterová, ktorá prežila štyri koncentračné tábory. Potvrdila jestvovanie židovskej tkáčskej spoločnosti v Rimavskej Sobote.

Po návrate z koncentračného tábora tam tiež určitý čas pracovala. Výrobná prevádzka sa mala nachádzať na dnešnej ul. Športovej. Po roku 1948 sa v Rimavskej Sobote tkalo ďalej a prevádzka mala fungovať približne do roku 1960. Bližšie podklady z tohto obdobia sa snáď budú dať dohľadať v Štátnom archíve v Rimavskej Sobote.

Gömör zo dňa 7. 5. 1944
Gömör zo dňa 14. 5. 1944
Függetlenség zo dňa 5. 5. 1944
Magyar Jövő zo dňa 17. 10. 1946
Magyar Jövő zo dňa 22. 10. 1946

Spomienka p. Kornélie Wirtschafterovej

Autor: Vladimír Gondáš


NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Diskusia k príspevku
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross