Z HISTÓRIE: V budove špeciálnej školy bol kedysi štátny detský domov

Vychovať z opustených detí národne uvedomelých a nábožných občanov, taký bol cieľ štátnych detských domovov. Za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie fungovali na území dnešného Slovenska len dva – v Košiciach a Rimavskej Sobote. Zriadený bol v budovách, kde v súčasnosti sídli Špeciálna základná škola, na Bottovej ulici. O tom, koľko peňazí bolo použitých na výstavbu domova, čo bolo jeho súčasťou a tiež to, koľko detí sa z ústavu dostalo do rodín, píše PhDr. Silvia Pavlíková v ďalšom článku, ktorý vás na chvíľu zavedie do histórie Rimavskej Soboty. Autorka sa zaoberá dejinami sociálnej starostlivosti.

Za opustené sa považovali aj deti so zanedbanou výchovou

Poštátnenie starostlivosti o opustené deti do 7 rokov sa uskutočnilo v roku 1901 (podľa zákonných článkov č.8 a č.21/1901). Deti sa do starostlivosti štátu alebo obcí prijímali na základe tzv. opustenosti. Zistenie opustenosti dieťaťa patrilo do odboru pôsobnosti sirotskej stolice  a s konečnou platnosťou o nej rozhodoval poručenský súd. Za opustené deti sa považovali nielen siroty a deti úradne vyhlásené za opustené, ale aj deti nemajetné, so zanedbanou výchovou, nedostatočnou starostlivosťou a deti mravne ohrozené.
Náklady na údržbu št. detských domovov sa hradili aj z krajinského liečebného fondu a trovy za opateru, výživu, výchovu, vzdelanie detí platila príslušná obec.

Podľa zákonných článkov výchova a starostlivosť opustených detí v detskom domove mala smerovať k tomu, aby z nich vyrástli národne uvedomelí, mravní, nábožní a pracovití občania. Preto niektoré deti, siroty  zo štátneho detského domova boli umiestnené v rodinných osadách u gazdov a remeselníkov. Počas Rakúsko-Uhorskej monarchie, na území dnešného Slovenska,  sa zriadili len dva štátne detské domovy, a to v Košiciach a v Rimavskej Sobote.

Pôvodne mal detský domov stáť na mieste starého cintorína    

Súčasný pohľad na budovu bývalého štátneho detského domova na dnešnej Bottovej ulici, v ktorej sídli Špeciálna základná škola.

Prvé kroky a postupy na zriadenie štátneho detského domova v Rimavskej Sobote sa začali realizovať v roku 1903. Na výročnej schôdzi Bieleho kríža a Spolku útulkov dňa 25. júla 1903 sa rozhodlo, že štátny detský domov bude postavený na parcele starého cintorína zvaného Alžbetin lesík (Erzsébetliget). To však nebolo možné z dôvodu nepostačujúcich štátnych i obecných finančných prostriedkov. V mene rozvoja mesta a verejného záujmu mesto v roku 1904 odkúpilo od súkromných vlastníkov pozemky v rozlohe 2 tis. m2 na Hunyadyho ulici. Tieto pozemky mesto bezplatne darovalo pre výstavbu štátneho detského domova. Zároveň bol mestskou radou vypracovaný podrobný plán práce pre začatie výstavby s rozpočtom 200 tis. korún. Na jar v roku 1905 s povolením ministerstva bol štátny detský domov uvedený do prevádzky a celkovo slúžil pre západné župy. Na bežné vybavenie detského domova ako bol nábytok, kuchynské riady, lekárske pomôcky prispelo 15 firiem z Rimavskej Soboty.

Choré deti boli v samostatnom pavilóne

Architektonické prevedenie budovy štátneho detského domova vychádzalo z návrhu umeleckého architekta Ybl Miklósa a bolo rozvrhnuté na tri pavilóny. V prvom pavilóne sa nachádzal byt pre správcu, administratíva a priestory pre opustené, choré deti, ale aj pre deti, ktoré mali byť neskôr umiestnené do rodín v osadách. V ďalšom pavilóne sa nachádzali priestory pre choré deti s nemocnicou a tretí pavilón bol správcovský. Prednú časť tvorila poschodová budova a pieskom vysypaná cesta smerom k trati, z ľavej strany budovu  lemovala Jánosiho ulica.
Hlavná, honosná budova bola 42 m dlhá, 12 m široká a 18–20 m vysoká. V pivničných priestoroch boli vyčlenené izby pre služobníctvo, kuchyňa, komora, šatňa, práčovňa, žehliareň a sušiareň. Na prízemí sa nachádzala lekárska izba, obytná miestnosť pre gazdinú, jedáleň, kúpeľňa, lekárska ambulancia, čakáreň. Na poschodí boli zriadené izby pre dojčatá i opatrovateľky, kúpeľne, operačná miestnosť a izby pre väčšie deti.

V detskom domove boli umiestnené aj dojčatá s matkami a opatrovateľky, ktoré vykonávali dohľad nad hygienou, varením, praním a šitím. Väčšie deti boli v detskom domove umiestnené dovtedy, kým ich neprevzali do pestúnskej starostlivosti. Detský domov bol zriadený pre 30 detí a 10 matiek. Chovanci sa prijímali do veku 15 rokov, poskytnutá  im bola riadna opatera, deti boli pod stálym dozorom a pravidelne navštevovali školy. Chovancom sa zabezpečilo zimné a letné šatstvo, lieky a školské potreby podľa veku. Choré deti boli umiestnené v pavilóne pre chorých, ktorý bol rozlohou 24 m dlhý, 15 m široký. Nachádzala sa v ňom kúpeľňa, osobitné miestnosti pre choré deti a izby pre opatrovateľky. Dvor tvoril rozsiahly trávnik a aleja stromov.

Od otvorenia domova v roku 1905 po vymenovaní hlavným županom sa pod prísahou ujal vedenia štátneho detského domova dr. Sigmund Józef (mladý doktor z Koložváru). Zároveň vykonával dozor nad deťmi, ktoré boli umiestnené v osadách.

Počas vojny domov zápasil s nedostatkom peňazí

V čase pred prvou sv. vojnou  a počas vojny, štátny detský domov zápasil z výraznými finančnými problémami. Z nedostatku finančných prostriedkov, ústav znižoval starostlivosť o siroty a opustené deti na hranicu do 12 rokov a po dovŕšení tohto veku mali byť deti uvedené do života alebo umiestnené u náhradných rodičov.

Po vzniku prvej ČSR (1918) štátny detský domov pôsobil nerušene ďalej, jeho obvod sa rozšíril a zmenil sa personál. Štátny detský domov bol premenovaný na Československý štátny detský domov v Rimavskej Sobote a pod správu ČSR bol prevzatý v roku 1918. V roku 1919 bola Čsl. št. detskému domovu udelená štátna finančná podpora a garancia z ministerstva sociálnej starostlivosti. Čsl. štátny detský domov v Rim. Sobote fungoval ako spojený typ internátneho s externátnym a chovanci aj za prvej ČSR boli umiestňovaní do rodín.

Československý detský domov v číslach: Zo št. domova bolo umiestnených 976 detí  do 23 rodinných kolónií vo všetkých župách po celej ČSR. Na deti umiestnené v rodinách boli vyčlenené finančné prostriedky na lieky, školské potreby a ošatenie.  Do čsl. štátneho detského domova bolo od roku 1919 prijatých 530 detí, do pestúnskej starostlivosti umiestnených 183 detí, v domove zomrelo 158 detí a prepustených  chovancov po dosiahnutí 15 roku bolo 68 detí. Koncom roka 1919 mal ústav 1 221 chovancov heterogénnej skupiny, z toho 442 školopovinných chovancov. V čsl. štátnom detskom domove bolo zamestnaných 17 osôb :  riaditeľ- hl. lekár, lekár sekundárny, správca, administratívny pracovník, 3 kancelárske sily, výpomocná sila , gazdiná, 7 pestúnok a 1 zriadenec domova.

Zdroj: PhDr. Silvia Pavlíková (redakčne upravené)