Menu
Revolučné udalosti novembra ´89 „nežne“ zasiahli aj Rimavskú Sobotu. V malom meste ďaleko od Bratislavy a Prahy ľudia tiež čakali. Čoraz otvorenejšie prenosy z televízie a informácie od vysokoškolákov totiž naznačovali, že niečo sa bude diať.
Marian Lacko vtedy tajne maľoval transparent v pivnici Domu kultúry. Desať dní po 17. novembri počas generálneho štrajku napokon stál s mikrofónom v ruke na improvizovanej tribúne.
„V práci sme mali odporučené na generálny štrajk neísť – vedeli sme, že bude symbolický, dvojhodinový, sčasti výstražný a sčasti štrajk, ktorým ukážeme jednotu všetkého ľudu v Československu,“ spomína na udalosti spred dvadsiatich rokov.
Napriek „odporučeniu“ z práce sa mnohí napokon zhromaždili pred tabakovou továrňou, pred „tribúnou“, ktorou bola 1203-ka z vtedajšieho okresného priemyselného podniku.
„Bolo treba prečítať vyhlásenia študentského fóra, VPN a Občianskeho fóra a keďže sme tam zase boli tí istí mladí ľudia, ktorí sme aj dva večery predtým fungovali v akomsi ilegálnom hnutí, niekto povedal - choď ty, ty hráš divadlo, vieš moderovať, prečítaj to ty,“ hovorí Marian Lacko o tom, ako sa v ten deň dostal k mikrofónu. „Nebolo to plánované ani cielené. V tom momente mi zovrelo hrdlo aj žalúdok. Mal som 26 rokov a nevedel som, čo to bude znamenať,“ dodáva.
Zároveň vyratúva tých, ktorých mená sa tiež spájajú s „rimavskosobotským“ novembrom 89. Peter Lebovič, Juraj Kepka, Vilo Vaš, Ján Gladík, Braňo Motoška a mnohí ďalší.
„Dano Brezina vtedy povedal, že teraz moc leží na zemi tak ako nikdy a ten, kto ju zodvihne, ju bude možno držať veľmi dlho v rukách. To bola šanca demokracie a rozumných ľudí. No keď si spomeniem teraz na tú istú vetu, tak mi žiaľ napadá len to, že tú moc znovu zdvihli len komunisti prezlečení do iných strán,“ hodnotí v krátkosti Marian Lacko.
Jeho pohľad na november s dvadsaťročným odstupom v sebe nesie sklamanie a určitý hnev.
„Veľakrát si poviem, či som ja štrngal kľúčmi za toto, čo tu máme teraz. Keď všetko funguje veľmi podobne ako za komunizmu len v iných kabátoch, nie červených,“ otvorene priznáva.
„Žiaľ kým sa nezrodí nová generácia, ktorá začne úplne inak rozmýšľať, bez toho, aby na sebe mala váhu toho, čo sme zažili, asi sa veľa nezmení,“ dodáva.
.
[flashvideo filename=http://www.rimava.sk/video/lacko_november09.flv /] Hovorí Marián Lacko - dnes riaditeľ Základnej umeleckej školy v Rimavskej Sobote
.
Z historického kalendára:
1989 - nežná revolúcia - udalosti v ČSSR nasledujúce po 17. novembri 1989, počas ktorých sa zrútil komunistický režim. 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939.
Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku na vysokých školách v Československu vstúpili aj herci všetkých divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.
Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN). 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. 29. novembra Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti. 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel.
.
.[flashvideo filename=http://www.rimava.sk/video/november.flv /]
Novembrové udalosti z roku 1989 v Rimavskej Sobote zachytené kamerou Jozefa Tokára
.
Zdroj: Rimava.sk
.
