Menu
„Snívajme, lebo sny sa plnia“ – motto umeleckého zájazdu speváckeho zboru Bona fide z Rim. Soboty do Paríža.
Keď pred rokom tento zbor zaspieval Aká si mi krásna“ na moste Des Arts a ladička dirigentky sa náhodou ocitla vo vlnách Seiny – to bol signál opakovaného návratu do tohto krásneho mesta – Paríž. A tak sa zrodil sen. Aj náhodné vystúpenie v chráme Madeleine potvrdilo túto skutočnosť. To bolo leto, rok 2013. Trvalo obdobie roka, aby sny dostali svoju reálnu podobu.
A tak 9. júla 2014 odchádza spevácky zbor Bona fide do Paríža, aby svojim celovečerným koncertom rozozvučal monumentálne priestory chrámu Madeleine. Spoluúčinkoval aj spevácky zbor učiteľov ZUŠ z Revúcej pod taktovkou Jaroslava Petra a zbor dirigentov Slovenska. Úvodné slovo predniesol riaditeľ Slovenského inštitútu v Paríži Daniel Jurkovič. Obecenstvo, zostavené z členov slovensko – francúzskej spoločnosti, Slovákov žijúcich v Paríži, ale aj domácich a turistov odmenilo spevácke výkony srdečným aplauzom. Ústredným speváckym dielom bolo Te Deum od Antonína Dvořáka, skladba pre sólo soprán, bas a zbor. Toto 20 minútové dielo zožalo obrovský úspech. Skladbu dirigovala Jana Dobrocká, sóla – soprán Mária Arkaiová zbormajsterka, Alexandra Patakyová a bas Stanko Bartko, sólista opery v Banskej Bystrici. Svoj bravúrny klavírny doprovod uviedla Eva Čarnoká, korepetítorka zboru. Záverečná „Aká si mi krásna“ dala zlatý punc tomuto večeru. Skladbu dirigoval nezabudnuteľný Jiří Slovík, dirigent piatich zborov v Opave.
Aj druhý sen – krst knihy doktora Petra Dragijského „Slováci tohto kraja“ pri soche M. R. Štefánika na observatóriu v Meudone, bol prejavom národného cítenia, vzdanie úcty tomuto veľkému mužovi, kde zazneli piesne „Hoj vlasť moja“, „ Aká si mi krásna“ a obľúbená pieseň Štefánika „Keby som bol vtáčkom“, keď ani jedno oko neostalo suché.
Sen o vzdaní pocty nezabudnuteľnej Edith Piaf na cintoríne Pere Lachaise sa splnil. Jej pieseň „Non! Rien de rien...Non! Je ne regrete rien“... zboristi prikrášlili aj piesňou „Zaleť sokol biely vták“, ktorá bola tak trochu symbolickým vyjadrením. Pochmúrnosť počasia umocňovala smútok za nenaplnením života tejto divy.
Dušou zájazdu bol riaditeľ cestovnej kancelárie a sprievodca Jarko Šurina, človek s veľkým srdcom a úžasnými vedomosťami. Jeho slová po celý čas boli pohladením, vyjadrením národnej hrdosti a hlbokého cítenia. Vďaka patrí aj sponzorom, ktorí prispeli finančnými prostriedkami k uskutočneniu zájazdu. Nuž a nakoniec veľké poďakovanie a obdiv patrí dirigentke Bona fide Janke Dobrockej za nemalé obete, ktoré priniesla v súvislosti s organizovaním zájazdu.
„Vďaka, Ti Janka, že si tieto sny vysnívala a zaodela do skutočnosti!“
Viera Slatinská
