Menu
Dňa 11. 4. 1931 sa na úpätí Šibeničného vrchu páslo stádo ošípaných. V smere k miestnemu cintorínu sa nachádzalo pole, kde práve utešene schádzali rastlinky kukurice. Pastier dával pozor, aby mu prasiatka nevbehli na pole, lebo by tam narobili riadnu kalamajku. No a on nechcel prísť o časť svojho platu, preto poctivo na zvieratá dohliadal. Zrazu zbadal, ako sa niečo na poli zabelelo. Zbystril pozornosť a šiel sa na to miesto pozrieť.
Keď došiel k svojmu nálezu, náhle zbledol. Okamžite zabudol na svoje stádo a uháňal, čo mu sily stačili do cintorína. Tam strážnikovi nahlásil, že čo našiel a ten hneď kontaktoval žandársku stanicu. Privolaní žandári sa rýchlo dostavili a na mieste zistili, že v kukuričnom poli sa nachádza mŕtvolka pravdepodobne novorodenca, ktorá už bola v značnom štádiu rozkladu a na telíčku chýbala hlava.
Hneď sa rozbehol celý bezpečnostný aparát. Dieťa bolo zabalené pôvodne v ľanovej šatke, ktorá mala v jednom rohu vyšitý monogram RP. Prvý záchytný bod tak bol na svete.
Článok pokračuje pod reklamou
Pitva priniesla nasledujúce závery, išlo o pár týždňové dieťa, ktoré bolo riadne vyvinuté. Smrť nastala následkom hladu a zamrznutia. Na tele sa našli aj stopy po zuboch psov a divej zvery a usudzovalo sa, že hlava bola nimi buď zjedená alebo odvlečená.
Žandári vyrazili do miestnej nemocnice a za pôrodnými babami. Vyžiadali si údaje o všetkých rodičkách, ktoré rodili pár týždňov dozadu. V nemocnici sa našlo jedno meno, kde iniciálky zo šatky pasovali a tak strážcovia zákona zaklopali na príbytok Prišky Rakonczay, ktorá mala 29 rokov a bola povolaním slúžkou.
Priška zbledla, keď žandárov uvidela, ani sa nepokúšala niečo zapierať a tak sa začal odvíjať jeden smutný príbeh s tragickým koncom. Mala rovesníčky, ktoré boli už dávno vydaté a mali svoje rodiny. Jej sa nedarilo toho pravého nájsť. Konečne našla jedného čo sa dobre javil, ale ako zistila, išlo mu len o to, aby ju dostal do postele.
Prejavili sa následky spoločného stretávania a vtedy pozornosť mládenca náhle ochladla. V nemocnici porodila počas jesene roku 1930 zdravé dieťa. Po príchode domov zistila, že v spoločnosti nemá šancu ako slobodná matka uspieť a nikto ju nechcel ani zamestnať. Slobodnej slúžke s dieťaťom sa na míle vyhýbali.
Dva mesiace tento stav trpela a tolerovala a napokon dospela k záveru, že za všetko jej nešťastie je zodpovedné malé dieťa. Schodnou cestou ako vybŕdnuť z tohto neutešeného stavu sa javila skutočnosť, že pokiaľ sa dieťaťa zbaví, tak zmizne príťaž, ktorá ju práve zväzuje.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 7. 1. 1931 bolo mrazivé počasie a snežilo. V uliciach mesta veľa ľudí vonku nebolo. Dieťa zavinula do šatky a bez myšlienok s ním vyšla von. Bezcieľne sa prechádzala až sa dostala za železničnú trať, nikoho v dohľade nevidela. Zbehla z cesty a dostatočne ďaleko od nej položila dieťa do snehu. Nechala ho tam a vrátila sa domov. Žandári po tejto spontánnej výpovedi neváhali a hneď ju predviedli pred sudcu. Bola na ňu uvalená vyšetrovacia väzba a tak dočasne skončila v miestnej väznici.
Dňa 13. 10. 1931 sa Priška Rakonczay postavila pred senát súdu v Rimavskej Sobote. Na súde bola uznaná za vinnú pre trestný čin vraždy. Prokurátor preukázal, že už v minulosti sa podobného deliktu dopustila a vtedy bola odsúdená na trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov.
Po tomto konštatovaní stratila Priška súcit porotcov a to už aj sama vedela, že ten nasledujúci verdikt bude veľmi tvrdý. Zo súdu odchádzala mladá žena so sklonenou hlavou a niesla si so sebou nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov.
Zdroje:
Gemer – Malohont zo dňa 10. 10. 1931
Gömör zo dňa 12. 4. 1931
Gemer – Malohont zo dňa 17. 10. 1931
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
