Menu
Hovorí sa, že dokonalý zločin nejestvuje. Napriek tomu sa mnohým páchateľom závažných trestných činov darí unikať pred spravodlivosťou. K tým najhorším prípadom patria nevyriešené vraždy. Takéto spisy sa označujú ako kriminalistické pomníky. Aj po rokoch sa k nim vyšetrovatelia vracajú v nádeji, že sa im podarí nájsť posledný dielik skladačky, ktorý ich privedie k páchateľovi.
V presne nezistenom období po roku 1892 vychádza z nemocnice v Rimavskej Sobote postarší muž. Možno ani nie je taký starý, no vážna choroba sa výrazne podpísala na jeho výzore. Nemá kam ísť. Posledné obdobie obchádzal okolité nemocnice, no nikde ho už nechceli prijať. Ulicami mesta sa skôr vlečie, než kráča.
Článok pokračuje pod reklamou
Rimavská Sobota mu nie je cudzia. V armáde to dotiahol až na hodnosť poručíka, neskôr vstúpil do služieb justície. Dlhé roky pôsobil ako policajný strážmajster práve v Rimavskej Sobote, kde sa oženil a založil si rodinu. Neskôr ho preložili do Miškovca, kde ukončil svoju policajnú kariéru.
Pravdepodobne sa nad jeho osudom zľutovali predstavitelia mesta a umožnili mu prijať miesto v mestskom chudobinci. Dostal posteľ, strechu nad hlavou, teplú stravu aj skromnú zdravotnú starostlivosť.
Volal sa Kálniczky. Jeho zdravotný stav sa však naďalej zhoršoval. Jedného dňa si od správcu chudobinca vypýtal papier, pero a kalamár. Sadol si za stôl a začal písať. List adresoval policajnému riaditeľstvu v Miškovci. Keď ho tam na jeseň roku 1895 otvorili, dal sa do pohybu celý bezpečnostný aparát.
V liste uvádzal, že koncom leta roku 1892 v lokalite Avashegy pri Miškovci zavraždil krčmára Štefana Színyho aj jeho pomocníčku Paulínu Tokárovú.
Dvojnásobná vražda nedala kriminalistom v Miškovci spávať. Krčmára Štefana Színyho našli zastreleného počas spánku v posteli. V ruke stále zvieral fajku, s ktorou zvykol zaspávať. Paulínu Tokárovú našli v pivnici, oblečenú iba v ľahkej košieľke. Vrah ju usmrtil jediným výstrelom zozadu medzi lopatky.
Polícia po vraždách zadržala viacerých podozrivých, no všetkých musela postupne prepustiť. Každý z nich mal spoľahlivé alibi.
List z Rimavskej Soboty však vyšetrovanie obrátil naruby. Kálniczkeho odviezli do Miškovca a v Budapešti zadržali aj jeho manželku.
Pri konfrontácii svoju výpoveď zmenil. Tvrdil, že s vraždami nemá nič spoločné. Zo žiarlivosti mala Paulínu Tokárovú zavraždiť jeho manželka, ktorá pritom zastrelila aj krčmára. Kálniczkeho manželka to rozhodne poprela. Tvrdila, že v dňoch 21. a 22. septembra 1892 jej manžel dva dni nebol doma.
Kálniczky sa však nezastavil. Aby svojej manželke ešte viac priťažil, obvinil ju z únosu ich dcér. Tvrdil, že ich zle vychováva a už v Rimavskej Sobote nútila štrnásť- až pätnásťročné dievčatá kráčať po „šikmých chodníčkoch“.
Počas výsluchov si manželia navzájom vyčítali množstvo udalostí zo spoločného života, no vyšetrovanie sa nikam neposúvalo. Napokon Kálniczky stiahol všetky obvinenia voči svojej manželke.
Vyšetrujúci sudca preto nariadil preskúmanie jeho duševného stavu. Dvaja súdni znalci dospeli k záveru, že je duševne zdravý. Jeho manželku, ktorej sa podarilo vierohodne preukázať, že s vraždou nemá nič spoločné, prepustili z väzby na slobodu.
Počas jedného z ďalších výsluchov dostal Kálniczky mozgovú porážku. V kritickom stave ho previezli do nemocnice. Z bezvedomia sa už nikdy neprebral a po dvoch mesiacoch utrpenia zomrel.
Prípad dvojnásobnej vraždy tak zostal navždy nevyriešený. Dodnes sa nevie, či smrť z nemocnice odviedla na druhý svet skutočného vraha, alebo iba psychicky chorého muža, ktorý sa priznal k zločinu, ktorý nikdy nespáchal.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje:
Fotografia mesta je ilustračná, zdroj: delcampe.net
NENECHAJTE SI UJSŤ
