Menu
Mesiac máj v roku 1847 bol v Rimavskej Sobote nadmieru suchý a počas niekoľkých dní nepretržite fúkal silný, rýchlo smer meniaci vietor. Na kalendári bol 22 deň daného mesiaca a obyvateľstvo buď pracovalo na poliach mimo mesta, alebo bolo na tržnici, kde prebiehal práve jarmok.
Ráno o 9.00 hod. sa v uliciach mesta objavil prvý plamienok, ktorý vietor rozniesol na viacero miest, a v zlomkoch sekúnd bolo mesto v plameňoch. Až zvuk zvonov upozornil obyvateľstvo, že v ohni prichádzajú o celý svoj majetok.
Článok pokračuje pod reklamou
Horeli nielen domy, ale aj hospodárske budovy vrátane maštalí či chlievov. Oheň sa síce hasičom podarilo v priebehu jednej hodiny uhasiť, ale drevené budovy zhoreli do tla. Bola aj jedna ľudská obeť – tri a polročné dievčatko, jediné dieťa svojich rodičov. Jeho pozostatky boli nájdené po skončení požiaru.
Plamene pohltili aj ateliér najvýznamnejšieho uhorského sochára svojej doby Istvána Ferenczyho. Mimo viacerých dokončených sôch, sa tam nachádzala aj socha nymfy Eurydiké v životnej veľkosti, ktorú sám majster pokladal za svoje životné dielo.
Počas hasenia ateliéru použili hasiči vodu. Horúca mramorová socha nevydržala náhle ochladenie a popraskala na mnoho kusov. István Ferenczy tie kúsky znovu poskladal a prial si, aby keď zomrie, bola táto socha nymfy Eurydiké uložená do hrobu na jeho sarkofág, ktorý si tiež sám vytesal.
4. júla 1856 István Ferenczy vo veku 65 rokov zomiera a na druhý deň sa uskutočňoval jeho pohreb v miestnom cintoríne. Bolo práve po daždi a do vykopanej jamy sa vpúšťal mramorový sarkofág. Spĺňalo sa aj posledné želanie veľkého majstra a na vrch sarkofágu sa umiestňovala ležiaca socha nymfy Eurydiké. Jednému z robotníkov sa však pošmykla na klzkom ílovitom teréne noha a ostatní nedokázali tú váhu udržať, a tak sa nymfa Eurydiké zrútila do vykopaného hrobu na sarkofág.
Následkom pádu a aj toho, že už raz bola celá dolámaná, sa opäť rozpadla a ako sa neskôr zistilo, zlomila sa na presne 550 kusov. Nebolo v silách smútočného zhromaždenia sochu dať dohromady, a tak sa na vrchu sarkofágu nachádzali len úlomky z nej a tie sa prikryli zeminou. István Ferenczy si prial odpočívať v neoznačenom hrobe a splnilo sa mu aj toto prianie.
Prešlo pol storočia, hrob spustol a zarástol a už len pár ľudí vedelo, kde asi odpočíva spolu aj so svojou sochou. Začalo sa však hnutie, aby István Ferenczy mal dôstojné miesto svojho posledného odpočinku.
Na základe plánov Gyula Sándyho sa ku Kalvínskemu kostolu pristavalo mauzóleum. Našiel a exhumoval sa hrob a sarkofág sa tam preniesol. Sochu nymfy Eurydiké sa pokúsili poskladať maliar Pál Hevesi a jeho žiak Károly Székely. Bola to mravčia práca, z 550 kusov úlomkov vrátiť nymfu späť do života. Námaha sa však oplatila a nymfa Eurydiké opäť vstala z popola snáď už naposledy a odpočíva na sarkofágu svojho stvoriteľa, kde si ju návštevníci Rimavskej Soboty môžu pozrieť.
Zdroj:
Budapesti Hiradó zo dňa 30. 5. 1847
Vasárnapi Ujság z roku 1856, strana 248
Az Ujság zo dňa 28. 9. 1909
Új idők č. 15 z roku 1909
