Keď Ladislav Lindis z Rimavskej Soboty rozpráva o svojej práci, nejde len o technické detaily a spomienky. Jeho príbeh je živým svedectvom o dobe, keď sa slová ešte skutočne vtláčali do papiera, a o odhodlaní zachovať remeslo, ktoré dnes upadá do zabudnutia.
Pán Lindis patrí medzi tých, ktorí svoj život zasvätili remeslu, ktoré dnes pre mnohých existuje už len ako romantická spomienka – kníhtlačiarstvu. Vyrastal medzi vôňou farieb, hlukom strojov a písmenami z olova. Dnes vedie vlastnú tlačiareň Li-nox, ktorú si doslova postavil z vyradených strojov, a jeho rozprávanie je cenným svedectvom o dobe, keď sa slová ešte vtláčali do papiera ručne.
„Ja som vyrastal v tlačiarni už od piatich-šiestich rokov,“ spomína s úsmevom. „Zo školy som išiel rovno za mamou do tlačiarne, ktorá vtedy sídlila tam, kde je dnes mestská knižnica. Vo dvore, ktorý už dnes neexistuje, stála stará tlačiareň. Tlačilo sa tam všetko – bloky, tlačivá, knihy aj noviny.“
Hoci chcel pôvodne študovať chémiu v Banskej Štiavnici, osud ho zavial inam. „Nezobrali ma, pre nedostatok miesta, vtedy bolo všetko naplánované,“ hovorí. A tak sa – aj vďaka otcovi, ktorý v tlačiarni pracoval ako vedúci majster strediska výroby dierných štítkov – ocitol v polygrafickom učilišti v Bratislave. Bolo to v čase, keď sa štúdium kombinovalo s praxou – šesť mesiacov v škole, šesť v zamestnaní. „To, čo dnes prezentujú ako novinku, fungovalo už v 70. rokoch,“ dodáva.
Štúdium trvalo päť rokov a ukončil ho maturitou. Po návrate do Rimavskej Soboty nastúpil do miestnej tlačiarne, ktorá sa medzičasom presunula tam, kde dnes sídli spoločnosť MAD. „Bolo bežné, že tlačiarne si vychovávali vlastných učňov a všetko im hradili – internát, stravu, školu. A ja som im to odpracoval.“
Práca bola náročná. „Jedna stránka novín z olova vážila aj tridsať kíl,“ hovorí a ukazuje zachované olovené písmená. „Dnes si to už nikto nevie predstaviť.“ V tlačiarni pracoval 17 rokov – až do roku 1989, keď sa rozhodol postaviť na vlastné nohy.
„Kúpil som starý dom, ale tlačiarenské stroje sa podľa vtedajších zákonov nemohli vlastniť ako nové. Len ako šrot. Tak som ich rozobral, priviezol po kúskoch a postupne opravil. Dnes mám dole dva stroje, ktoré som si sám poskladal.“
Rodina ho v začiatkoch podporovala, aj keď ako sám hovorí – „inú možnosť nemali“. V roku 1990 už začal podnikať. Bolo to obdobie bez pravidiel – okresný úrad ešte ani nevydával živnostenské listy. „Dali mi len papier formátu A4 a išiel som pracovať.“
Dnes, po viac než troch desaťročiach podnikania, Ladislav Lindis stále pracuje vo svojej tlačiarni. Zameriava sa najmä na kvalitné spracovanie kroník, kníh v malých nákladoch, viazanie koncoročných prác vysokých a stredných škôl, diplomov, pozvánok či pamätných tlačovín. Mnohí si k nemu chodia dať zviazať svoje rodinné histórie alebo obecné pamätnice. Starostovia, kronikári či nadšenci regionálnej histórie vedia, že tu nájdu poctivé remeslo a osobný prístup.
V tlačiarni LI-NOX sú dielne kníhviazačstva, kníhtlače, ofsetovej tlače, digitálnej ofsetovej tlače a sieťotlače.
Jeho príbeh je nielen osobným svedectvom, ale aj živou kapitolou z histórie tlače v Rimavskej Sobote – kapitolou, ktorá sa stále píše, hoci už nie olovom, ale s rovnakým dôrazom na poctivosť a detail.
Tlačiareň Li-nox nájdete na Sedliackej ulici 44 v Rimavskej Sobote,
ozvite sa im na čísle +421 905 274 652 alebo na adrese [email protected]
PR článok
Rimavu číta viac ako 140 000 ľudí mesačne, odprezentuj svoju firmu aj ty. Kontakt: [email protected]
NENECHAJTE SI UJSŤ
